LISABON – Napriek absencii svetového rekordu nemožno považovať ôsme halové majstrovstvá sveta (HMS) v atletike za nevydarené. Medzinárodná atletická federácia však napriek pozitívnym ohlasom zvažuje zmeny – vyradiť z programu 200 m, trestať diskvalifikáciou hneď prvý nevydarený štart, pridať ďalší súťažný deň – štvrtý, aby mohli byť opäť aj kvalifikácie v technických disciplínach. Zmeny by mohli byť už na halových MS 2003 v Birminghame a 2004 v Budapešti.
V porovnaní víťazných výkonov boli pomerom 19:9 jasne lepšie majstrovstvá sveta spred dvoch rokov v japonskom Maebaši. V bilancii lisabonského šampionátu je rekordný počet zúčastnených 135 krajín, padlo na ňom 10 svetových halových výkonov roka a dva rekordy HMS. Američania boli opäť najúspešnejšou krajinou, tentoraz získali 17 medailí, čo je o dve menej ako v roku 1999. Časový posun po prílete z USA im problémy nerobil a ani to, že len pred týždňom mali náročné národné majstrovstvá. Dovedna získalo medaily 29 krajín, maximum je 34 z roku 1995.
Slovensko sa tak ako pred dvoma rokmi dostalo do bodového poradia podľa umiestnení v prvej osmičke. Zásluhu na tom má guliar Milan Haborák, ktorý sa siedmym miestom etabloval vo svetovej elite. SR sa tak zaradila do päťdesiatky krajín s atlétmi v prvej osmičke. Ďalší, ktorí doma ašpirovali na limity (napríklad šprintéri Záhumenská a Briňarský), by aj v prípade výkonov na úrovni limitov nemali šancu. Haborákovo vyjadrenie „každý sa dá poraziť“ by malo byť motiváciou aj pre ďalších, ktorí myslia na štart na letných MS v Edmontone. (sita)
