V roku 2000 česká i slovenská vláda predávali svoj podiel v ČSOB belgickej KBC Banke. Zmluvu podpisovali guvernér NBS Marián Jusko (druhý zľava) a predstavitelia KBC Bank Remim Vermeiren (druhý sprava) a Herman Agnessen (vpravo) a zástupca Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) Kurt Geiger. Slovensko predajom získalo zhruba 17 miliárd korún. Teraz hrozí, že oveľa väčšiu sumu bude musieť Slovensko nájsť, aby vyrovnalo staré dlhy voči ČSOB. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Slovensko si neutvára žiadne oficiálne rezervy pre prípad, že prehrá mnohomiliardovú arbitráž s ČSOB. Hoci spor sa ťahá už cez siedmeho ministra financií, úrad potichu priznáva, že nemá žiadny presný plán pre splatenie záväzku.
ČSOB, ktorú v roku 1997 kúpila od štátu talianska KBC Bank, si svoje práva vymáha na arbitrážnom súde vo Washingtone. Podľa Hospodárskych novín by mal už do niekoľkých týždňov padnúť verdikt. Pohľadávka ČSOB vznikla pri delení československého majetku. Spoločný štát sa vtedy zadlžil voči banke a v roku 1993 časť z dlhu zdedila Bratislava. Česko svoj dlh splatilo, Slovensko sa oň súdi.
"Keďže nevôľa minulých vlád na prerokúvanie splátok či reštrukturalizácie dlhu bola opretá nie o právne, ale predovšetkým o politické stanoviská, že dohodnuté je možné obísť opakovaným spochybňovaním, dostal sa celý prípad pred medzinárodný arbitrážny tribunál," vyhlásila k prípadu ČSOB. Na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov vo Washingtone sa obrátila v apríli 1997 nato, keď slovenské ministerstvo financií nereagovalo na jej požiadavku na okamžité splatenie dlhu.
ČSOB si na súde uplatňuje istinu 13 miliárd, úroky 12 miliárd a ušlý zisk 9 miliárd, dohromady teda 34 miliárd korún. Je to najvyššia suma, akou sa tento súd kedy zaoberal. Pôvodná výška jej pohľadávky z rokov 1993 a 1995 bola menej ako deväť miliárd korún.
Slovensko doteraz svoju obhajobu opieralo o spochybňovanie oprávnenosti washingtonského súdu posudzovať tento spor. Pod žalobou adresovanou tomuto súdu je však i podpis slovenského ministra financií Rudolfa Filkusa. Na prvom súdnom pojednávaní, v roku 1999, súd neuznal námietky slovenských právnikov na príslušnosť súdu.
Stredisko pre riešenie sporov funguje pod OSN. Pre členské krajiny sú jeho verdikty právne záväzná a vynútiteľné a podľa ČSOB sa zatiaľ nestalo, aby ich niektorá krajina nerešpektovala. V polovici novembra súd oznámil ukončenie prejednávania sporu. Verdikt má oznámiť do 60 až 90 dní, teda buď v januári, alebo v marci. Proti rozsudku sa dá odvolať.
"Tento spor vnímame veľmi citlivo, no keďže sme jeho účastníkmi, nebudeme sa k nemu vyjadrovať," povedal hovorca ministerstva Peter Papanek. Podľa informácií SME sú dve možnosti - vydať štátne dlhopisy alebo započítať splatenie pohľadávky do schodku deficitu štátneho rozpočtu. (jj)
Slovensko verzus ČSOB
Vznik pohľadávky ČSOB súvisel s odsunom zlých úverov, čo bola podobná operácia, akou neskôr prešli aj tri slovenské štátne banky. Na ozdravení ČSOB sa podieľali Česko i Slovensko v pomere 3:1. Jej zlé úvery na seba v tomto pomere prevzali za Česko Česká konsolidační a za Slovensko Slovenská konsolidačná. Išlo o úvery, ktoré pred rokom 1989 banka požičala firmám ako Technopol, Martimex, Omnia, Chirana, Slovart a tie ich prestali splácať. Na refinancovanie pohľadávok poskytla ČSOB Slovenskej konsolidačnej úver 6,5 miliardy korún a neskôr 2,4 miliardy korún.
V roku 1996 Slovenská inkasná prestala úver splácať. Ministerstvo financií to zdôvodnilo tým, že záväzky nie sú riadne zdokumentované. Slovenská strana upozorňovala i na to, že Slovenskú inkasnú v čase delenia zlých úverov medzi Česko a Slovensko riadili ľudia z ČSOB. Banka však odmietla pristúpiť na zmenu úverových zmlúv a v roku 1997 sa obrátila na medzinárodnú arbitráž.
