"Môj 11-ročný syn chcel dostať pod stromček samurajský meč. Ten však stál vyše 3000 korún, a takú sumu sme si nemohli dovoliť. Kúpili sme mu teda podobný, ale drevený meč. Mysleli sme si, že ho aspoň trochu poteší, on však bol veľmi sklamaný. Ako mu máme vysvetliť, že on ani my si nemôžeme dovoliť všetko, čo by sme chceli. Viem, že to na svoj vek chápe, ale predsa len nás mrzí to sklamanie v jeho očiach." M. R., Revúca
GABRIELA HERÉNYIOVÁ, psychologička: "Pomôcť sa dá len tým, že budeme dieťaťu trpezlivo vysvetľovať, prečo sme mu darček nemohli kúpiť. Je dobré, ak mu môžeme dať určitú nádej, že keď sa budeme mať lepšie, alebo keď budeme sporiť, možno na ten meč našetríme.
V každom prípade rodičia musia byť pripravení na to, že dieťa môže byť veľmi sklamané a dá to rôznym spôsobom najavo. Často sa napríklad stáva, že deti dostanú štrikovaný svetrík od starej mamy a potom hundrú: Tak toto si na seba nikdy nedám...
Dieťa by sme za jeho názory nemali trestať, nechceme ho predsa učiť klamať a hovoriť, že sa mu darček páči, keď opak je pravdou. Skôr by sme s ním mali súcitiť, povedať mu, že vieme, že sme mu pokazili radosť, skúsiť nejako zmenšiť jeho nespokojnosť a obrovské sklamanie.
Bohužiaľ, deti žijú v období, keď si medzi sebou porovnávajú darčeky, a prichádzame do obdobia, keď budú medzi deťmi veľké rozdiely.
Časy, keď sme všetci dostali jabĺčka a handrové bábiky sú už za nami, teraz je iná doba. Mnohé deti si vianočné darčeky prepočítavajú podľa značky, podľa toho, koľko to stojí, v akom obchode to bolo kúpené.
Je na rodičoch, čo im kúpia, ale nemali by ich za ich názory trestať ani vydierať: a my sme na to toľko sporili a tebe sa to nepáči.
Tiež je veľmi nevhodné vykrikovať im, že za našich čias také drahé darčeky neboli, že si majú vážiť, čo dostali pod stromček. Naše časy sú im totiž veľmi, veľmi vzdialené."
