Vo výchove sú dôležité dôslednosť a jednokoľajnosť - názory a činy rodičov by sa nemali líšiť. Platí tiež, že v každom veku na dieťa platí čosi iné.

FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ

Evka a Miška sú dvojičky, ktoré sa rady hrajú spolu samy. Pritom však vedia narobiť neskutočný neporiadok. "Nedávno som vošla do hosťovskej izby, kde sa hrali, a naskytol sa mi neuveriteľný obraz. Na zemi boli roztrúsené postrihané papiere, medzi nimi roztrhané obaly z čokolád, rozhádzané hračky a všetko to poliate vodou. Hrali sa totiž na varenie čaju. No katastrofa!" zalamuje rukami ich mama Adela Frídová.

Nerozumie tomu, prečo deti doma tak rozhadzujú, v škole si vždy po sebe všetko uložia. "Zrejme by som mala dbať na to, aby si po sebe každý večer upratali, ale nevládzem. Som rada, že stihnem nakúpiť, upratať obývačku a kuchyňu, navariť večeru, urobiť s nimi domáce úlohy, donútiť ich umyť si zuby a ísť spať," vraví Frídová.

Keď deťom povie, aby izbu upratali, povedia, že áno. Ale to je všetko. "Upracú ju až po viacnásobných upozorneniach. Koho však baví neustále sa opakovať ako papagáj?" pýta sa matka.

Nedávno boli jej deti na návšteve u starej mamy. Tá nad nimi len zalamovala rukami. "Ešte aj obrazy zo stien zvesili!" sťažovala sa.

Psychológovia sa s bezradnými rodičmi stretávajú pomerne často. Vo výchove robia stále tie isté chyby, avšak o nich nevedia, a ak aj vedia, netušia, ako ich odstrániť.

"Ukázalo sa, že veľmi ohraničená výchova, zúžená len na príkazy a zákazy, nie je dobrá. Neosvedčil sa ani druhý extrém, že dieťa si môže robiť čokoľvek. Dieťa potrebuje mať určité mantinely. Ale nielen ono, všetci v rodine musia poznať pravidlá hry, ktoré v nej platia," hovorí psychologička Gabriela Herényiová.

Vo výchove je podľa nej najdôležitejšia dôslednosť. "To je absolútny základ. Keď rodič niečo povie, mal by to dodržať, aj keď sa mu to zdá pritiahnuté za vlasy."

Druhým dôležitým pravidlom je podľa nej "jednokoľajnosť". "Aby jeden rodič nerobil niečo iné ako druhý. A je ešte veľmi zle, ak do výchovy zasahujú starí rodičia, a dieťa svojím spôsobom rozmaznávajú," hovorí Herényiová.

Tvrdí, že rodičia robia často zle aj v tom, že od dieťaťa chcú, aby urobilo, čo mu povedia, hneď v tej chvíli, ako si zmyslia. "Ak rodič chce, aby dieťa vynieslo smeti, mal by ho nechať, aby dorobilo činnosť, ktorú robí. Nič sa nestane, ak smeti vynesie potom, ako sa dohrá počítačovú hru. Ak budú trvať na svojom ihneď, dieťa sa okamžite dostáva do opozície," vysvetľuje Gabriela Herényiová. Mali by tiež ísť dieťaťu príkladom. Ak uvidí, že rodičia si po sebe vždy všetky veci odložia, bude tak robiť aj ono.

No a dobrá rada na záver: dôležité je tiež vedieť, že v každom období platí na dieťa niečo iné. "Napríklad v období puberty vôbec nie sú namieste príkazy a zákazy. Skôr je dobré porozprávať sa o svojich prioritách, o tom, ako ste situácie riešili vy: Aj ja som bol takýto, ale neoplatilo sa mi to, lebo..."

Aj preto sú tu podľa Herényiovej knihy o výchove. "Nie preto, aby sme vedeli, čo robíme vo výchove dobre a čo zle, ale preto, aby nám pomohli zorientovať sa vo vývinovom období dieťaťa a mohli sa mu prispôsobiť."

Anketa

Aké výchovné tresty používajú pri výchove známi ľudia? A na aký najťažší trest si pamätajú? Tu sú ich odpovede.

MATEJ LANDL, herec: "Ja som mal veľmi benevolentných rodičov, ktorí fungovali na báze kamarátstva, a bolo to fajn. Aj keď niektorí ľudia tvrdia, že kamarátstvo odtiaľ-potiaľ, že niekedy sa to môže obrátiť aj proti rodičom. Ale napriek tomu si nemyslím, že zo mňa vyrástol nejaký 'odľud'. Nepamätám si na nejaký vážny trest, fyzický vôbec nie. Raz som dostal od mamy facku, keď ma našla fajčiť ako 13-ročného pred barákom. Ale dostal som ju nespravodlivo, lebo som si len raz potiahol z cigarety od susedky, a mama akurát vyšla spoza rohu a hneď mi jednu struhla (smiech). Ja sa snažím pri výchove postupovať rovnako, ako moji rodičia. Skôr na báze dohovárania, príkladov, aby dieťa samo mrzelo, ak urobí niečo zlé."

ADRIENA BARTOŠOVÁ, speváčka : "Asi to znie neuveriteľne, ale nespomínam si na žiadne mimoriadne tresty z detstva, v podstate som bola poslušné a veselé dieťa. V rodine vládla pohoda, aj keď niektoré zákazy sa mi zdali byť prehnané, vedeli sme se vždy nejako dohodnúť.

Podobne, neviem o žiadnych výchovných trestoch, ktoré by sme dnes ako rodičia používali. Občas mám skôr pocit, že dieťa trestá nás.

Ale vážne, dcérka je rozumná, poslušná a nemáme s ňou žiadne problémy, všetko si vieme vysvetliť. Aj keď sa občas zastrájam, že ju za neporiadok alebo za odvrávanie potrestám, nikdy k tomu nedôjde."

NORA GALLOVIČOVÁ, bývalá primabalerína: "Nepamätám si na žiadne fyzické tresty alebo iný spôsob trestania. Samozrejme, keď som si nesplnila povinnosti, musela som písať buď náhradnú písomku, alebo test. Ale zrejme tým, že som bývalá baletka, najväčším trestom pre mňa bolo, keď som si fyzicky ublížila a nemohla som skúšať ako iné deti.

Čo sa týka výchovy mojej pätnásťročnej dcéry, som veľmi mäkký človek, skôr kompromisný a pri jej výchove vôbec nepoužívam tresty. Snažím sa vychovávať formou vysvetľovania."

MIKULÁŠ DOBOŠ, operný sólista: "Som ročník 49 a v škole, do ktorej som chodil, boli ešte pece na uhlie. Tresty boli veru veľké. Keď sme boli zlí, kľačali sme v rohu tvárou k stene. A môžem povedať, že aj päť minút kľačať nebola sranda. Okrem toho sme mali učiteľa dejepisu, ktorý nás vždy vyťahal za vlasy pred ušnicami, ak sme niečo nevedeli, a veľmi to bolelo.

Ja pri výchove používam prísne slovo. Dobré tiež je podľa mňa hovoriť deťom, že sa učia len pre seba." (janaj, sr)