Historická budova viedenského Múzea úžitkového umenia (MAK) zmenila svoju nočnú fasádu. Svetoznámy americký umelec James Turrell (1943) pripravil v spolupráci s florentskými špecialistami na osvetlenie Targetti unikátnu svetelnú inštaláciu. Fasáda múzea v štýle florentskej renesancie, prvého múzea na Ringstrase z 19. storočia, sa stala súčasťou umeleckého diela.

Nápad vytvoriť svetelnú inštaláciu skrsol v hlave riaditeľa Petra Noevera spolu s Jamesom Turrellom pri príležitosti umelcovej výstavy vo Viedni v roku 1998.

"Milujem divadlo budov v noci, ich tajný život. Energiu miest, kde ľudia v noci žijú. Majú svoj vlastný život," vyjadril sa James Turrell ku svojej práci na slávnostnom otvorení projektu. "Budovy sa rady predvádzajú, ale v noci akoby na seba dali mŕtvu masku." Turrel nasvietil okná múzea špeciálnym nízkoenergetickým osvetlením, ktoré prežaruje fasádu a jednotlivé architektonické prvky necháva v tme vyniknúť. Spojil tak históriu s najnovšou technológiou - budova MAK ako súčasť rakúskeho kultúrneho dedičstva sa otvorila súčasným trendom v umení a architektúre.

Spolu so svetelnou intervenciou fasády sa v MAK otvorila veľká výstava venovaná svetlu, z talianskej zbierky Targetti Light Art Collection, kde sú zastúpené diela umelcov ako Vittorino Messina, Lena Liv, Attilio Tono či Fabrizio Rivola. Výstava je ďalšou zo série projektov venovaných svetelnému umeniu (light art), ktoré sa za posledné tri roky rozbehli po celej Európe. Na Slovensku to bola napríklad výstava Lighthouse v Trnavskej galérii (2002), v Moravskej galérii projekt Ejhle světlo (2003) či veľkoformátová výstava ein-leuchten v Museum der Moderne v rakúskom Salzburgu, ktorá sa skončila v auguste tohto roka.

James Turrell patrí medzi najvýznamnejších povojnových umelcov. Rodák z Los Angeles sa preslávil svetelnými inštaláciami, sochami, priestorovými objektami, svetelnými maľbami a architektúrou, ale aj land artovými projektami. Bol členom voľného zoskupenia losangeleských umelcov, známeho ako Light and Space artists, ktorí koncom 60. rokov výtvarne pracovali s matériou svetla a jeho špecifickými fyzikálnymi vlastnosťami. Prvý Turrellov zážitok, ktorý ovplyvnil jeho umelecké smerovanie, pochádza ešte z detstva, kedy ako osemročný absolvoval so svojím otcom - pilotom let a z výšky sledoval nočnú štruktúru urbánneho osvetlenia. Sám letec, dodnes transformuje zážitky z letov a svetla oblohy nad oblakmi do svojho umenia. Pracuje so svetlom umelým aj prirodzeným - do svojich prác vnáša žiaru slnka, ale aj hviezd a mesiaca. Pôvodne študoval psychológiu, štúdium umenia ukončil ako tridsaťročný. "Potreboval som kurzy z psychológie, aby som pochopil, ako vnímame svetlo a ako na nás pôsobí," odpovedá na otázku, prečo bola psychológia prioritou. "V škole nás klasicky učia poznať iba farebný kruh, kde pri spojení modrej a žltej máte zelenú. Avšak keď spojíte modré a žlté svetlo, získate svetlo biele. A to je pre mnohých prekvapením." Turrellovým dosiaľ najznámejším a najväčším dielom je kolosálny vulkanický Roden crater v arizonskej púšti, ktorý kúpil v roku 1977, a na ktorom dodnes umelecky pracuje.

Nasvieteniu fasády vo Viedni predchádzali Turrellove projekty kombinujúce silu svetla a špecifickosť architektúry, či už z histórie alebo aktuálnej prítomnosti. Za oba hovoria príklady nasvietenia historického akvaduktu pond du Gard v Nimes vo Francúzsku, z najnovšieho francúzsky biznis komplex Caisse des Dépôts et Consignations, na ktorej Turrell pracoval s dizajnérom Hervé Descottes v Paríži v októbri minulého roka.

Autor: ANDREA KOPERNICKÁ, Viedeň