Miroslav Šatan na včerajšom prvom bratislavskom tréningu. FOTO - TASR |
Počas čakania na začiatok NHL v Buffale ste vyše troch mesiacov boli mimo veľkého hokeja. Ako ste sa cítili medzi rozbehnutými hráčmi slovenskej extraligy?
Výborne. Bolo to lepšie, než som čakal. V Buffale som trénoval na ľade tri - štyrikrát do týždňa, ale nebol to žiadny organizovaný proces. Navyše s pribúdajúcim časom ustávala aj motivácia.
Nastúpite na stredajšiu dohrávku s Liptovským Mikulášom?
Rozhodnem sa až po utorňajšom tréningu. Racionálne to vidím tak, že prvý zápas by som mal hrať až v januárovom pokračovaní ligy, no na druhej strane priznávam, že ma to ťahá na ľad.
Práve v zápase s Liptovským Mikulášom ste sa v minulej sezóne dosť netradičným spôsobom rozlúčili so Slovanom a odišli ste do Buffala. Spomínate si?
Narážate zrejme na moju pästnú výmenu názorov so súperom. Naozaj to nebol môj štýl, no pri spätnom pohľade sa mi to javí pozitívne. Asi som bitkou vystrašil ľudí v Buffale, lebo dve hodiny po nej sme podpísali novú zmluvu.
Veríte, že v NHL sa začne sezóna?
Popri negatívnych prognózach existujú aj optimistické. Ja stále vidím, že je priestor na kompromis a dohodu. Posledná ponuka hráčov bola veľmi dobrá. Šancu vidím na stretnutí generálnych manažérov s majiteľmi klubov, ktoré má byť štrnásteho januára. Jablkom sváru ostáva platový strop. Hráči naň nemienia pristúpiť.
Ako vznikol hráčsky návrh o 24-percentnom plošnom znížení kontraktov?
Prekvapil aj väčšinu hráčov. Rozhodlo o tom užšie vedenie hráčskej asociácie okolo šéfa Goodenowa. Myslím, že ak by o tomto návrhu hlasovali všetci hráči, neprešiel by. Na druhej strane je pre šancu na záchranu sezóny dobré, že sa zrodil taký veľkorysý ústupok.
Ak sa nezačne NHL, ostanete v Slovane do konca sezóny?
Zatiaľ sme sa dohodli do pätnásteho januára. Mám síce viacero ponúk zo zahraničia, no zatiaľ sa nimi nezaoberám. Návrat do zápasového rytmu som si načasoval tak, aby som sa dobre pripravil na majstrovstvá sveta. Neľutujem nič, potreboval som si oddýchnuť od hokeja.
Prečo ste sa rozhodli opäť pre Slovan. Mali ste aj iné možnosti zo Slovenska?
Za slovanistickou voľbou sú starí priatelia z Topoľčian - Rado Hecl a Ľubo Višňovský. So žochármi si rozumiem. Z Trenčína sa mi ozval Paľo Demitra. Kamarátsky mi navrhol, aby som išiel do Dukly. Z Nitry ma oslovil prezident klubu.
Ako vnímate svoj uplynulý hokejový rok?
V podstate bol dobrý. Na majstrovstvách sveta v Prahe nám unikla medaila iba o vlások. Pri troche šťastia sme mohli rozšíriť unikátnu medailovú sériu. Na Svetový pohár by bolo najlepšie zabudnúť, i keď to, prirodzene, nejde. Máme čo naprávať.