Španielska a írska vláda znovu naliehajú na ich uznanie za ďalšie oficiálne jazyky EÚ.
V únii sa niektorými jazykmi hovorí vo viacerých krajinách, ale po rozšírení o desať členov má dvadsaťpäťka už aj tak 20 úradných jazykov. Ďalšie pribudnú za dva roky vstupom Bulharska a Rumunska.
"Írčina je jediný zmluvný jazyk, ktorý nie je úradný," argumentuje írska veľvyslankyňa u EÚ Anne Andersonová. Keď Íri roku 1973 vstupovali do únie, ale práve s týmto súhlasili. A neboli sami: Luxemburčania dávno predtým upustili od prekladu do luxemburčiny, ktorá je u nich okrem francúzštiny a nemčiny úradným, resp. zmluvným jazykom.
So španielčinou sa svojho času uspokojila i madridská vláda. Od vstupu do EÚ v roku 1986 však v Španielsku zmocneli miestne vlády. Kým za volaním po írčine stojí hlasná, ale nepočetná loby, uznanie katalánčiny, baskičtiny a galícijčiny vymáhajú vplyvné autonómne vlády. Aj preto premiér José Luis Rodríguez Zapatero na jeseň v Bruseli podpísal európsku ústavu päťkrát: v (kastílskej) španielčine, baskičtine, galicijčine a dvojmo v katalánčine - za Katalánsko a región Valencia.
Minister zahraničia Miguel Ángel Moratinos úniu pred Vianocami požiadal o uznanie baskičtiny, galícijčiny a katalánčiny za "oficiálne a pracovné jazyky" únie. Jeho kolegovia to vzali na vedomie, ale ďalším rokovaním poverili veľvyslancov. Na presadenie nových úradných jazykov je potrebný súhlas všetkých členských štátov.
Kritici hovoria o nacionalizme či provincionalizme. Argumentujú i nákladmi na preklady a tlmočenie. Tento rok pohltia 38 percent rozpočtu Európskeho parlamentu. Madridská vláda vraj vyššie náklady uhradí. Katalánci poukazujú, že ich jazykom hovorí viac ľudí než po dánsky, fínsky či slovensky.
Zástancovia írčiny, ktorú ovláda sotva tretina obyvateľov štvormiliónového Írska, zasa argumentujú precedensom: na Malte sa hovorí najmä po anglicky, ale do EÚ tamojšia vláda presadila ako úradný jazyk maltčinu. Malťania vzhľadom na nedostatok tlmočníkov a prekladateľov z ostatných jazykov súhlasili, že sa prvé tri roky v únii do ich jazyka budú prekladať len niektoré dokumenty.
Prechodné obdobie navrhuje i Írsko. Prvé štyri roky by sa tak netlmočili napríklad rokovania EP a neprekladali rozsudky Európskeho súdneho dvora. Španielsko ako medzikrok požaduje, aby sa i jeho menšiny mohli na európske inštitúcie obracať vo svojej materčine. Na to majú Íri právo už dávno.
DAVID ZELINGER, Brusel
