Samovražedný atentátnik sa včera v Bagdade pokúsil zabiť šéfa najsilnejšej šíitskej strany a favorita volieb Abdela Azíza Hakíma. Bomby uložené v jeho aute však vybuchli predčasne a pri sídle Najvyššej rady islamskej revolúcie zabili najmenej 13 ľudí. Hakím vyviazol bez zranení. Medzi mŕtvymi sú jeho osobní strážcovia. Hakím sídli vo vile, ktorá patrila Saddámovmu vicepremiérovi Tárikovi Azízovi.

Šíiti z útoku upodozrievajú ľudí verných bývalému diktátorovi Saddámovi Husajnovi a dávajú ho do súvislosti s voľbami. Očakáva sa totiž, že vo voľbách výrazne zvíťazia a zmenia mocenské pomery v Iraku vo svoj prospech.

Za Saddáma vládli hlavne sunniti. Tých je oveľa menej ako šíitov a teraz sa obávajú o svoju budúcnosť. Navyše, možnosti vládnuť sa včera prakticky vzdali. Sunnitská Iracká islamská strana oznámila, že sa volieb nezúčastní. Pritom práve túto stranu považovali pozorovatelia za garanta toho, že sunniti získajú v novom irackom parlamente zastúpenie.

Sunniti odstúpili pre zlú bezpečnostnú situáciu v sunnitských oblastiach, ako aj preto, že vláda nevyhovela ich požiadavke odložiť voľby o pol roka. Podľa sunnitov totiž oblasť tzv. sunnitského trojuholníka nie je na voľby pripravená a ľudia neprídu z obáv o svoj život voliť. To ešte zvýši volebné zisky šíitov, ktorí žijú v pokojnejšom prostredí.

Názory sunnitov podporujú aj vyjadrenia irackého ministra zahraničia Hošjara Zibáriho, ktorý povedal, že v okolí Bagdadu a Mosulu na severe krajiny, kde žijú sunniti a Kurdi, budú voľby pravdepodobne odložené.

Neúčasť sunnitov vo voľbách a následne v nových irackých orgánoch vážne znepokojujú Washington a sunnitské moslimské krajiny: Egypt, Jordánsko či Saudskú Arábiu. Aj ich lobing bol zrejme za návrhom, ktorý ponúkli šíitom a informoval o ňom denník New York Times. Nemenovaní diplomati prezradili, že presviedčajú šíitov, aby sunnitom dali miesta vo vláde, aj keď ich volebné zisky nebudú na to stačiť. Hovorí sa tiež o možnosti, že nesunnitskí víťazi volieb v jednotlivých obvodoch by prepustili svoje miesto v parlamente sunnitovi s najvyšším počtom hlasov.

Podľa viacerých analytikov šíiti tento model až tak neodmietajú: uvedomujú si, že ich masívne víťazstvo by mohlo byť víťazstvom Pyrrhovým. Nespokojní sunniti by mohli útočiť na vládu a stupňovať náboženské napätie.

Niektorí irackí politici však takémuto prerozdeľovaniu moci oponujú. Nie je to podľa nich demokratické. V niektorých moslimských krajinách je však garancia určitého množstva poslaneckých miest pre menšiny bežná. Platí to pre Irán či Libanon. Ani jedna z týchto krajín však nie je demokratická.