Spolu s príchodom nového guvernéra ohlasuje Národná banka Slovenska aj nové priority. Až do nahradenia koruny jednotnou európskou menou sa chce v prvom rade pozerať na cenový vývoj a usmerňovať ho želaným smerom: Smerom k nižšej inflácii, aby nebol ohrozený zámer zaviesť euro v roku 2009. Jej doterajšia hlavná priorita, udržovanie kurzovej stability, má byť až na druhom mieste. Aktivity centrálnej banky by tak mali začať zodpovedať tomu, čo hovorí zákon o Národnej banke Slovenska. Podľa neho je jej hlavným cieľom cenová stabilita.
Protichodné zámery
Národná banka v tomto roku niekoľkokrát využila celý svoj arzenál na oslabenie koruny. Je totiž presvedčená, že tempo jej spevňovania nezodpovedá reálnemu vývoju ekonomiky a že ho vyvoláva len krátkodobý špekulatívny kapitál zo zahraničia.
Slovné upozornenia na neadekvátne posilňovanie si už hráči na devízovom trhu sotva všimli. Priame intervencie, pri ktorých NBS vstúpi na trh a začne predávať koruny znižujúc tak ich hodnotu, dokázali kurz len nakrátko odchýliť od vytýčenej cesty a dali akurát zarobiť tým špekulantom, proti ktorým chcela centrálna banka bojovať.
Ako účinnejší sa ukázal silnejší kaliber - znižovanie úrokových sadzieb. Ten NBS tento rok použila štyrikrát. Znížením úročenia sa znížila atraktívnosť koruny, čo sa premietlo do jej ceny. A napokon si centrálna banka tento rok vyskúšala aj nový druh intervencie, keď niekoľkokrát odmietla u seba uložiť prebytočné peniaze z bankového sektora. Banky tak doslova nevedeli čo s korunami a ich trhová cena vyjadrená úrokovou mierou i devízovým kurzom išla dolu.
NBS napriek nasadeniu najťažších zbraní nedokázala na dlhšie obdobie zastaviť spevňovanie koruny. Svojou snahou však torpédovala hlavný cieľ, ktorý jej vyplýva zo zákona.
Silnejšia koruna pomáha znižovať infláciu tým, že zlacňuje ceny dovážaných tovarov. Je pravda, že na druhej strane to veľmi nesvedčí našim exportérom, doterajší vývoj obchodnej bilancie však neukazuje, že by to zásadne ohrozovalo ekonomiku. Veď ešte v treťom štvrťroku sa pod rast ekonomiky podpísal okrem iného aj fakt, že ešte stále sme vyvážali viac ako dovážali (v stálych cenách).
Cieľ stabilizovať ceny si NBS podkopávala aj znižovaním úrokových sadzieb. Následné zlacnenie úverov je dobrá správa pre občanov a firmy, z hľadiska cenového vývoja však ide o hru s ohňom. Aj bez neho sa totiž zvyšuje kúpna sila obyvateľstva a aj v podnikovom sektore výrazne rastú investičné aktivity firiem. S blížiacimi sa voľbami bude prirodzene stúpať aj spotreba štátu. Kombinácia týchto faktorov môže vyvolať nárast dopytu, ktorý so sebou potiahne aj rast cien. Splniť eurokritérium pre nízku infláciu do roku 2007 preto začínajú ekonomickí analytici označovať za najťažší cieľ na ceste k euru.
Budovanie dôvery
Hoci NBS sľúbila, že bude dôslednejšie vplývať na vývoj cien, nemieni sa vzdať ovplyvňovania kurzu koruny voči euru. Preukázala to predsviatočnou intervenciou, keď masívnym nákupom eur na devízovom trhu pozastavila rast hodnoty domácej meny. Je otázne, do akej miery chcela naozaj ovplyvniť kurz a do akej chcela ukázať, že to myslí vážne s politikou inflačného cielenia. V dňoch predchádzajúcich tejto intervencii totiž ukázala, že aj keď môže použiť silnejšie zbrane (teda znižovanie úrokových sadzieb a odmietanie sterilizácie prebytočných zdrojov z komerčných bánk), tento arzenál sa rozhodla nevyužiť.
Ide však len o prvý krok k opätovnému vybudovaniu dôvery k NBS. A tú bude potrebovať, pretože ovplyvňovanie inflácie ide bez nej len ťažko. Možno v snahe znížiť dopytové tlaky na rast cien bude treba pred rokom 2007 opäť úrokové sadzby zvýšiť. Významne sa však bude treba sústrediť aj na komunikáciu navonok. To znamená, dostať do povedomia ľudí aj firiem, že NBS je tu na to, aby ceny strážila, ako aj to, že to robiť vie. Jej odhady rastu cien na ďalší rok budú musieť byť čo najpresnejšie. Aby si zamestnávatelia aj zamestnanci vedeli sadnúť za rokovací stôl a považovať za dané, že v nadchádzajúcom roku porastú ceny takto a takto a podľa toho sa poďme baviť o raste miezd.
Centrálna banka už vyhlásila, že takáto komunikácia je tiež jednou z jej priorít. Minimálne rok jej však bude trvať, kým presvedčí, že vie odhadnúť a aj ovplyvniť cenový vývoj. Doteraz jej to veľmi nešlo. Kým na začiatku desaťročia bola koncoročná inflácia pravidelne mimo pásma, kde ju chcela vidieť NBS, v ostatných dvoch rokoch sa už do daného intervalu trafila - pretože ho rozšírila...
Inflačné ciele a skutočnosť
Národná banka Slovenska mala ešte na začiatku desaťročia problém odhadnúť interval, v ktorom sa bude nachádzať koncoročná miera inflácie. Pre tento a minulý rok si už stanovila širší interval a ten po čase zúžila. Predikcie jej následne začali vychádzať.
menový program | skutočná | ||
rok | prvý | spresnený | hodnota |
2000 | 8,5-9,5 % | 8,8-9,9 % | 8,4 % |
2001 | 6,7-8,2 % | 6,7-8,2 % | 6,5 % |
2002 | 3,5-4,9 % | 3,5-4,9 % | 3,4 % |
2003 | 7,7-9,7 % | 8,4-9,7 % | 9,3 % |
2004 | 5,5-7,3 % | 5,7-7,0 % | 6,2 %* |
2005 | 3,0-4,0 % | - | 3,5 %* |
* priemerný odhad bankových analytikov