Sedemnásťročný Mensur Azemi si nič nepamätá. FOTO - AUTOR
Hoci sa tento príbeh odohral v septembri, v hlavách futbalistov a funkcionárov bratislavských Vinohradov rezonuje dodnes. Veď šlo o veľa, o ľudský život. V stretnutí tretej ligy starších dorastencov skupiny Bratislava-mesto hral na ružinovskom ihrisku Pozemných stavieb futbalový klub mládeže Vinohrady proti Stupavčanom. Domáci hráč Mensur Azemi mohol vtedy ukončiť svoju životnú púť už v 17 rokoch.
Obrovský kameň zo srdca
Približne pätnásť minút pred koncom zápasu došlo k osobnému súboju. Súperov hráč pri ňom spadol, Mensur pri jeho preskakovaní stúpil na loptu, vyleteli mu nohy do vzduchu a padol na chrbát. Zatiaľ čo ležal na zemi, ešte chvíľu sa hralo. Potom rozhodca prerušil hru a zavolal trénerov na plochu. "Išli sme sa na neho pozrieť. Snažil sa nadýchnuť, nešlo mu to. Domnievali sme sa, že má zapadnutý jazyk, ale nemohli sme mu otvoriť ústa. Vzápätí dobehol postranný rozhodca a snažil sa mu pichnúť zástavku medzi zuby. Nakoniec sa nám ich podarilo otvoriť," začal svoje rozprávanie tréner Vinohradov Peter Belošic.
Spraviť však bolo treba viac. Jazyk bol totiž skutočne zapadnutý. Mensura zachránil spoluhráč Michal Maričák, ktorý sa za každú cenu dvoma prstami snažil uvoľniť kamarátovi dýchanie. Našťastie, podarilo sa mu to. "Celé to trvalo asi minútu a pol. Zo začiatku sa Azemi mykal, potom už nie. Michal mu doškriabal ústnu dutinu, celý bol krvavý, ale, našťastie, mu jazyk vybral. Nasledoval hlboký nádych a nám spadol obrovský kameň zo srdca. Zniesli sme ho z ihriska, medzitým niekto zavolal sanitku. Kým prišla, pýtal som sa ho, či si pamätá, čo sa stalo. Pokrútil hlavou, že nie. Vedel aspoň otcovo telefónne číslo," pokračoval Belošic.
Nepamätá si nič
Mensur Azemi je s družstvom štyri roky. V tíme, ktorý musí tvrdo bojovať o prežitie v tretej lige, sú, ako hovorí, všetci dobrí kamaráti. "Slovami ani nedokážem Michalovi vyjadriť vďaku. Z tej udalosti si nepamätám nič. Spomínam si akurát na chvíľku v sanitke, keď mi volal otec. Dokázal som dvihnúť telefón. Potom som sa už iba zobudil v nemocnici," hovorí mladý muž Mensur.
"Vtedy to bol zvláštny deň. Cítil som sa uvoľnený, nespanikáril som. Bol som pokojný, bývajú dni, keď ma nemôže nič rozhádzať. Robil som, čo mi napadlo," skromne opísal vtedajšie pocity Michal Maričák. "Nestáva sa to každý deň a myslím si, že každý by sa zachoval tak ako ja. Vytiahol som mu jazyk, to bolo všetko. Dôležité bolo, že sme mu pomohli všetci," dodal Michal.
"Michal je veľmi slušný chlapec, je vzorom pre všetkých v tíme," pochválil záchrancu tajomník klubu František Arpa. "V takýchto prípadoch treba za každú cenu otvoriť ústa, aj keby bolo treba zlomiť sánku. Bolo veľmi nepríjemné otvoriť ich, mal totiž úplne zacvaknuté zuby. Našťastie, Michal bol nablízku," priblížil Belošic.
Mensurovi Azemimu, pochádzajúcemu z Albánska, nebolo treba poskytnúť ani umelé dýchanie, je to vitálny chlapec. "Vo svojej dvadsaťročnej trénerskej kariére si pamätám všeličo, ale že by sa nám niekto dusil na trávniku, to som ešte nezažil," dokončil Belošic, mládežnícky tréner Vrakune, Trnávky, dnes Vinohradov.
Loptu radšej nehlavičkoval
Mensura odviezla sanitka na Kramáre, kde strávil dva dni. Doktori po pozorovaniach zistili, že je v poriadku a môže ísť domov. Otca kontaktovali tréneri hneď, ako im syn povedal jeho číslo. "Ďakujem pánu trénerovi, že mi volal. Hneď sme šli na Kramáre, syn bol v bezvedomí. Nevedel som, čo sa deje. Potom bol dva týždne doma, nemohol ísť na tréning ani do školy. Chceli sme, aby zabudol. Stále na to myslel. Pýtal sa kamarátov, čo sa vlastne stalo. Vraveli mu rôzne názory, bolo mu z toho nepríjemne, mátalo ho to. Nenachádzam dostatočné množstvo slov, ako pochváliť trénera i Michala," rozhovoril sa Mensurov otec Jakup.
Spočiatku to Mensurovi v škole príliš nešlo. "Teraz je to už, chvalabohu, dobré. Zo svojej dane na konci roka odvediem dve percentá na účet klubu. Chcel by som dať aj viac, takže som sa rozhodol, že im kúpim aj dresy," hovorí vďačný Jakup. Telo jeho druhorodeného syna si s problémami poradilo rýchlo a už o dva týždne po nehode hral zápas. "Bal som sa ísť do súbojov. Keď mi lopta smerovala na hlavu, radšej som ju nechal tak," priznáva Mensur, ktorý sa podľa vlastných slov už cíti rovnako dobre ako pred nehodou.
