Aj ten posledný spred dvoch rokov putoval z ázijského šampionátu do juhoamerickej krajiny kávy a samby. I neoficiálnym futbalovým majstrom sveta v hre na počítači z nedávneho zürišského turnaja je Brazílčan.
Hegemóniu Pelého domoviny vyšperkoval na sklonku tohto roka mladý Ronaldinho - iba dvadsaťštyriročný stredopoliar španielskej Barcelony sa stal v ankete Svetovej futbalovej asociácie (FIFA) hráčom roka 2004. V konkurencii francúzskeho útočníka londýnskeho Arsenalu Thierryho Henryho a najlepšieho futbalistu Európy, Ukrajinca Andrija Ševčenka z milánskeho AC dostal od 157 reprezentačných trénerov a 145 kapitánov najviac hlasov. Až osemdesiati deviati ho napísali najvyššie.
Tradícia brazílskych "R" ostala zachovaná
Po Romáriovi (1994), Ronaldovi (1996, 1997, 2002) a Rivaldovi (1999) je štvrtým Brazílčanom, čo vystúpil na individuálny futbalový Olymp. Bez toho, aby porušil doterajšiu tradíciu brazílskych víťazov, ktorých futbalové mená sa začínajú písmenom "R".
"Každý z nich má svoj vlastný štýl. Ronaldo neobyčajné zrýchlenie a mimoriadnu presnosť pri zakončení, Rivaldo zasa udivuje fantastickou ľavou nohou. A ja? Hovoria o mne, že mám inštinkt. Súhlasím, ale za všetkým je túžba po lopte. Nie vždy je jednoduché skrotiť ju podľa vlastných predstáv. Najmä, keď sa súperovi obrancovia na mňa doslova lepia a priestor na manévrovanie sa zužuje. Preto sa snažím nájsť v rýchlosti čo najoptimálnejšie východisko z komplikovaných herných situácií. Nepopieram, že pri tom veľmi rád improvizujem. Prioritou je striasť sa protivníka a vytvoriť najlepšiu pozíciu pre seba alebo spoluhráčov. V reprezentácii sme všetci traja voľní hráči, ale moje miesto je za nimi. Úlohou Ronalda a Rivalda je strieľať góly, mojou asistovať im pri nich. Takže, ak oni vpredu loptu stratia, ja musím za nimi zavrieť priestor," ponúkol stručnú hernú charakteristiku súčasnosti Ronaldinho, celým menom Ronaldo Assis de Moreira.
Skús to v Európe, poradil mu brat Roberto
Ako väčšina mladých brazílskych hráčov, ktorí túžia urobiť kariéru, vyrastal v chudobných podmienkach. V prístavnom meste Porto Alegre. V krajine, kde futbal prirovnávajú k náboženstvu. Otec bol pomocným zváračským robotníkom, ale zarobené peniaze nemohli stačiť na uživenie celej rodiny. Na prilepšenie strážieval parkovisko pred štadiónom miestneho klubu Gremio.
Malý Ronaldinho si jeho láskavú starostlivosť dlho neužil. Keď mal osem rokov, otec náhle zomrel. "Vždy, keď strelím gól, spomeniem si na neho. Čo by som dal zato, keby to mohol vidieť."
Oporou sa mu stal starší brat Roberto. V Gremiu z neho vyrastal nádejný útočník, no zranenie urobilo svoje - znamenalo predčasný koniec profesionálnej dráhy. To ťažko niesol aj jeho mladší súrodenec. Bol to však Roberto, ktorý mu neskôr poradil, aby po troch rokoch v brazílskej najvyššej súťaži skúsil šťastie na európskom kontinente.
V Paríži brzdil jeho rozlet tréner Fernandez
Ponúk bolo niekoľko, lenže Gremio chcelo na talente storočia nekresťansky zarobiť. Dovtedy naťahovalo prestupové rokovania s parížskym St. Germain, až do procesu zasiahla FIFA a Ronaldinho sa v lete 2001 konečne sťahoval do francúzskej metropoly. Za päť miliónov eur.
Pod eiffelovkou spoznal novú kultúru, inú mentalitu ľudí a len s veľkými problémami kládol vedľa seba futbal a chvíle mimo ihriska. Médiá nie raz informovali o jeho bujarých nočných výletoch na diskotéky či nebezpečných jazdách v rýchlych autách po parížskych uliciach. Jednoducho, mladícka nerozvážnosť bola silnejšia ako usporiadaný spôsob života vychádzajúcej hviezdy.
Olej do ohňa priliali aj spory s novým trénerom mužstva Luisom Fernandezom. Často ho nechával sedieť na lavičke náhradníkov. Keď sa dostal na ihrisko, mal viac defenzívne úlohy. To brzdilo rozlet Ronaldinha, loptového maznáčika a vyznávača kľučiek, ktorý chcel v cudzom prostredí za každú cenu ukázať svoj talent. Veď do Paríža prišiel už ako brazílsky majster sveta hráčov do 17 rokov i víťaz Juhoamerického pohára 1999 so seniorskou reprezentáciou.
"Pobyt vo Francúzsku mi pomohol aklimatizovať sa v Európe. Veľa som sa naučil a som vďačný, že som mohol v tejto krajine pôsobiť."
Manchester špekuloval, Barcelona prikývla
Klubové rany si vyliečil na posledných majstrovstvách sveta v Japonsku a Kórejskej republike. Prispel k zisku zlatých medailí a na jeho ďalekonosný priamy kop vo štvrťfinále anglický reprezentačný brankár David Seaman do smrti nezabudne.
Na ázijskom turnaji patril k najlepším brazílskym hráčom trénera Luiza Felipeho Scolariho, čo urýchlilo jeho odchod z Paríža. Do prestupovej hry vstúpili solventnejší hráči - Manchester United, FC Barcelona i Real Madrid. Anglickému klubu sa zdalo 25 miliónov eur priveľa. V takticky vedených rokovaniach si jeho zástupcovia mysleli, že ani Barcelona nebude ochotná zaplatiť toľko.
Všetko sa schyľovalo k podpisu zmluvy. Manchester priveľmi špekuloval, zatiaľ čo Barcelona bola striktná - áno, dáme za Ronaldinha požadovanú sumu. Prezident parížskeho klubu Francis Graille neváhal ani sekundu. Razom zmietol zo stola aj tajnú dohodu s Realom, že brazílskeho technika v Parku princov ešte rok podrží a potom ho ponúkne madridskému tímu.
Väčšiu legionársku popularitu mal len Cruyff
Keď priletel Ronaldinho vlani 21. júla do Barcelony, na letisku ho vítali stovky nadšených fanúšikov šestnásťnásobného španielskeho majstra. Bol to prvý náznak, že futbalový gigant z Nou Campu opäť našiel svojho kladného hrdinu. Útleho hráča so širokým úsmevom si Katalánci bleskovo obľúbili. Dôvera prudko stúpla, keď ich miláčik nastrieľal vo svojej prvej sezóne dvadsaťdva gólov.
Aj vďaka tomu obsadila Barcelona po neúrodných rokoch v Primera Division za majstrovskou Valenciou druhé miesto. Väčšiu legionársku popularitu si pred ním získal už len Holanďan Johann Cruyff. Po jeho príchode Barca hneď vybojovala majstrovský titul.
"Futbal v Španielsku sa hodí k mojej charakteristike. Kým som sem prišiel, videl som v televízii veľa zápasov španielskych klubov. Hrá sa tu podobne ako v Brazílii. Podnebie, kultúra a jazyk sú tiež blízke. Aj preto som sa upísal Barcelone. Teší ma, že tu môžem hrať a rád by som vstúpil do klubovej histórie ako víťazný typ. Predovšetkým v Lige majstrov chceme ísť čo najďalej," prezradil Ronaldinho.
Objímaním sa prenáša energiu na spoluhráčov
Najlepší futbalista sveta 2004 zarobí na Nou Campe za sezónu päť miliónov eur plus prémie. Zmluvu má do leta 2008 a v klauzule pri odchode aj rozpätie sumy, za ktoré je vedenie klubu ochotné ho uvoľniť: 100 - 150 miliónov eur!
Ak v konkurenčnom Reale predajú najviac dresov s menom Beckhama či Zidana, v Barcelone idú na dračku práve tie Ronaldinhove. Málokto vie o jeho predzápasovom rituáli - objíma sa s každým spoluhráčom. "Takto sa snažím prenášať energiu aj na ostatných. Nie som najkrajší, ale mám šarm."
Barcelona rozbehla prvú časť tohto ročníka Primera Division parádne. Po polovici súťaže je na čele tabuľky a v Lige majstrov bez väčších problémov v osemfinále. Ronaldinho je jedným zo šiestich rodených Brazílčanov v tíme (Edmilson, Sylvinho, Motta, Belletti, Deco). Žije poltucet Juhoameričanov aj mimo ihriska pohromade?
"Nie. Každý z nás má iné záľuby. S celým mužstvom často spolu jedávame, ale inak sa špeciálne nestretávame. Ja mám rád hudbu, najviac inštrumentálnu. V meste vystupuje veľa hudobných priateľov z Brazílie. Ich koncerty si málokedy nechám ujsť," tvrdí Ronaldinho. Väčšinu voľného času trávi s mamou a bratom, ktorí teraz bývajú tiež v Barcelone.
