Často sa samotní dôchodcovia rozhodnú zostať - zvykli si na domov a obávajú sa zmeny, dokonca aj keď je vonku len klzko, už mávajú strach odísť zo známeho prostredia.

V domove čaká dôchodcov štedrá večera, zavinšuje im riaditeľka a dostanú aj balíčky od sponzorov, tentoraz kozmetiku a kolekciu. Potom sa už navštevujú navzájom, pozerajú televíziu, alebo ich aspoň večer prídu pozrieť príbuzní.

Z bratislavského domova v Ružinove má zo 130 klientov "priepustky" asi 30, podľa sociálneho pracovníka je však v tomto domove vysoký priemerný vek, až 90 rokov, veľa pacientov je ležiacich, v konečnom štádiu života a prepravovať ich na návštevu domov je zložité. Počas jeho služieb, ktoré mal už aj na Štedrý deň, sa mu nikto nesťažoval, že by na neho príbuzní zabudli a nechali ho v domove. "Samozrejme, každý spomína na svoje deti, na rodinu, premýšľa o nich." Podľa neho nie je dobré ani to, keď si príbuzní spomenú raz za rok a nasilu chcú starkých a starké vytrhávať z prostredia, na ktoré si zvykli.

Želmíra Najšová z domova v bratislavskej Dúbravke hovorí, že na Štedrý deň ide domov 10 z 35 klientov.

V púchovskom domove dôchodcov odchádza z 56 klientov dvanásť na Vianoce a sedem na Nový rok. "Väčšinou chodia domov tí istí. Niektorí nejdú, pretože sú ležiaci pacienti, alebo ich navštevujú iba vzdialení príbuzní. Niektorí nechcú odísť a iní síce hovoria, že je im tu dobre, ale vidím, že v kútiku ich srdiečka drieme tá myšlienka a boli by radi, keby si ich zobrali domov."

(haj)