Popolvára najväčšieho na svete priúčal šermiarskemu kumštu hradný šašo Šablica. Aj keď mal Marek Ťapák vždy nadpriemerné fyzické predpoklady, byť rovnocenným súperom Jozefovi Kronerovi nebolo pre dvadsaťdvaročného študenta herectva hračkou. FOTO - ARCHÍV SFÚ
V časoch, keď herec Marek Ťapák odrastal na slávnych werichovkách Byl jednou jeden král či Císařův pekař - pekařův císař, ešte netušil, že sa sám stane jednou z mála slovenských filmových "rozprávkových bytostí". Plavčík a Vratko a Popolvár najväčší na svete - to boli snímky z osemdesiatych rokov, ktorých zrod bol pre jedného z hlavných hrdinov - Mareka Ťapáka - zábavou a dobrodružstvom. "Filmovačky boli pre mňa prirodzeným svetom, mal som rád atmosféru za aj pred kamerou, štáb aj filmový pľac."
V detstve si neuvedomoval, čo všetko rozprávkové príbehy v sebe ukrývajú. Až neskôr, keď sa ako mladý herec stal spolutvorcom ich filmového spracovania, začal postupne chápať, čo znamená boj dobra so zlom.
To, ako rozprávky vplývajú na detské duše, dnes pozoruje na svojej poldruharočnej dcérke. Obdivuje úprimnosť a nefalšovaný egoizmus, cez ktorý dieťa objavuje svoje ja. Lebo práve to má s rozprávkami veľa spoločného.
"Bol som rád, že hrám typy, v ktorých možno hľadať aj ich druhú polohu. Neboli to len tí trblietaví, hrdinskí, večne pozitívni princovia," hovorí Marek Ťapák, ktorý si pochvaľuje, že mohol v týchto úlohách využiť svoje fyzické danosti. "Tancovať, šermovať, celé prázdniny jazdiť na koňoch, kúpať sa v ľadovej vode na Roháčoch a po nakrúcaní oslavovať, na to sa nedá zabudnúť."
Odvážna filmovačka často zaváňa trapasmi a úrazmi. Herečka Zuzana Skopálová, teda princezná Láskykvet v rozprávke o Popolvárovi, vraj raz po výdatnom daždi v jazdiarni plnej vody pred kamerou spadla a ostala ležať v blate, aká bola dlhá a široká. A keď zase Jozef Kroner v jednej scéne šermoval a mal urobiť vodorovný sek, v zápale hry spravil sek zvislý. "Unikol som o vlások, ale našťastie sa mi nič nestalo," spomína Ťapák. (ea)
Marek Ťapák
sa narodil v roku 1960. Po ukončení štúdia VŠMU v roku 1983 začal svoju hereckú kariéru na doskách Novej scény, v roku 1996 sa stal jej umeleckým šéfom, o dva roky neskôr riaditeľom, ktorým bol až do roku 2001. Je známy aj ako bývalý tanečník a umelecký šéf Lúčnice. Najvýznamnejšie herecké úlohy stvárnil v divadelných hrách Don Juan alebo Láska ku geometrii. Účinkoval vo filmoch Sagarmatha 87 - Mount Everest, Skleníková Venuša, Návrat Jána Petru a ďalších, spolupracoval na televíznom projekte režiséra Vladimíra Micháleka Záchránári. V tomto roku sa stal iniciátorom a producentom divadelného predstavenia Dokonalá svadba.
