A vzápätí ma pozývali: Masahiko, mimochodom, chystáme vianočný večierok, príď, bude zábava. A tak som prišiel, aj s darčekmi, napodobňujúc ich tradíciu. Takto nejako zrejme vznikol v Japonsku zvyk oslavovať Vianoce.
Po druhej svetovej vojne sa Japonsko dostalo pod silný vplyv víťaznej Ameriky. Prvých desať rokov vstávala naša krajina doslova z vojnových ruín. Nemali sme naozaj nič. Boli sme veľmi chudobní. S pribúdajúcimi rokmi sme však čoraz viac napodobňovali americký vzor. Amerika bola naším učiteľom. Ukázala nám všetko. Myslím si však, že nás Američania podcenili a nepredpokladali taký vývoj Japonska, aký v skutočnosti dosiahlo.
Japonci veľmi radi študujú a stále čosi do hĺbky a dôsledne skúmajú. Amerika našu mentalitu nepoznala. Ukázala nám technológie, výrobky, a hoci sme ju najprv iba obdivovali a potichu závideli, začali sme ich skúmať, napodobňovať, a to, čo sme odpozorovali, vylepšovať. Sme totiž majstrami v kopírovaní - v dobrom zmysle slova, ale výsledok nášho snaženia je nakoniec lepší ako originál.
Keby ste teraz kráčali tokijskými ulicami, ohúria vás úžasné vianočné dekorácie, na uliciach velikánske ozdobené stromčeky, všetko svieti, Santa sa usmieva, všetci nakupujú darčeky, zo stien mrakodrapov blikajú do tmy obrovské svetelné stromčeky. Ľudská energia i náklady, ktoré vynaložíme v Japonsku na výzdobu pred týmito kresťanskými sviatkami, sú nekresťanské.
Myslím si, že moji americkí kamaráti by sa dnes nemuseli toľko čudovať, veď túto cestu nám ukázala práve Amerika. My ju len kopírujeme, a snažíme sa ju, ako tradične, vylepšiť.
Chcem teda povedať, že kopírovať a vylepšovať technológie je užitočné, ale kultúra je záležitosť, pri ktorej treba zachovávať originál. Oslava Vianoc bola do Japonska dovezená. Stala sa záležitosťou módy, nie duchovným sviatkom. (Vôbec som nevedel ani to, že 6. december je sviatkom svätého Mikuláša, a aké máte v ten deň zvyky.) Vianoce nevnímame ako vyložene rodinný sviatok. Patria skôr mladým dvojiciam. Je to príležitosť na nákladný romantický večer pri sviečkach. Takže ten obávaný pocit osamelosti sa nezmocňuje starých či chorých. Prepadne každého mladého muža či ženu, ktorí sú zatiaľ bez partnera. Skutočne rodinnými sviatkami sú u nás prvé tri januárové dni, a vtedy býva smutný každý, kto je sám.
Pokiaľ však siahajú moje vedomosti o kresťanstve, Boh je stále nablízku a ľúbi každého. S ním človek nikdy nie je sám, v dňoch všedných ani sviatočných.
Autor: Masahiko
