šetko sa zo snehu dá vyčítať? Prečítajte si knižku Petra Hoega Cit slečny Smilly pre sneh a dozviete sa...
"Nie som dokonalá. Mám radšej sneh a ľad ako lásku. Skôr ako by som mala rada svojich blízkych, ma zaujíma matematika. Ale držím sa vo svojom živote čohosi čo je nemenné. A človek tomu môže hovoriť orientačný zmysel, ženská intuícia, môže si to nazvať ako ho napadne. Je to základ, na ktorý sa môžem spoľahnúť. Možno som si svoj život nedokázala zariadiť veľmi šikovne. Ale vždy sa aspoň jedným prstom držím Absolútneho priestoru."
Táto knižka v Dánsku, a nielen v Dánsku, odkiaľ jej autor pochádza, vyvolala riadny rozruch. Okamžite si získala literárnu kritiku aj čitateľov rovno v tridsiatich krajinách sveta, umiestnila sa na prvých priečkach dánskej aj americkej "litparády", a to nielen v paperbackovom vydaní, ale aj v tvrdej väzbe a držala sa tam niekoľko mesiacov.
Petera Hoega ani predtým nebolo treba v Dánsku osobitne predstavovať. Dánski čitatelia poznali a obdivovali jeho dve predošlé prozaické knižky - Históriu dánskych túžob a Nočné rozprávky. Ľady sa pohli v roku 1992, a doslova miláčikom publika sa stal svojou treťou knižkou Cit slečny Smilly pre sneh. Kniha uchvátila svojou imaginatívnou silou, naliehavosťou s akou jej autor skúma príčiny, prečo niečo smrdí nielen v štáte dánskom, ale vôbec, prečo "smrdí" celý ten moderný svet a skúma čože to nie je v poriadku s civilizáciou.
Cit Slečny Smilly sa vôbec nepodobá na dve jeho predchádzajúce knihy, ba vôbec sa Hoegove knihy na seba nepodobajú. Ani v žánri, ani v jazyku. Hádam iba tým, že sa stávajú akousi intelektuálnou výzvou pre čitateľa. V každej z nich opisuje outsiderov, ľudí, ktorí majú iný život ako káže spoločnosť, alebo ako je "normálne".
Príbeh sa začne, keď malý eskimácky chlapec spadne zo strechy a zabije sa. Nešťastná náhoda? Stopy, ako inak v snehu, nielen ich čitateľku, trochu čudácku slečnu Smillu, ale aj čitateľov knižky zavedú až do Grónska. Cez zatuchnuté archívy a patologické ústavy až na podivuhodnú loď s názvom Kronos, plávajúcu k neznámemu cieľu uprostred grónskych ľadovcov. Niekde pod strechou na opustenom kodanskom predmestí sa začne odvíjať čosi ako mestský thriller, kombinovaný s prvkami sci-fi, ktorý je zároveň kritikou civilizácie, v ktorej žijeme, kritikou dánskeho macošstva voči Grónsku, ekologickým atakom na dánske, grónske a vôbec svetové "rozdrapovanie". Paralelne s odvíjajúcou sa kriminálnou zápletkou maľuje čosi ako obraz, ktorý sa nám veľmi páčiť nebude. Rozpráva aj o akejsi dezintegrácii ženy medzi európskou a eskimáckou kultúrou, medzi jej bohatým vnútorným životom a naliehavým vonkajším svetom.
Peter Hoeg píše akýmsi premenlivým štýlom - jeho Smilla je chvíľu neutrálnou pozorovateľkou, trochu suchopárnou starnúcou Dánkou, dobre, starou dievkou, čudáckou milovníčkou matematiky, Newtona, znalkyňou snehu, ľadu a zavše i kávy, inokedy je jej - jeho rozprávanie veľmi poetické. Najmä vtedy, keď sa ocitá v krajine svojho detstva či spomienok, v Grónsku.
Cit slečny Smilly pre sneh uchvátil aj nositeľa Oskara, režiséra Billa Augusta. Do hlavných úloh obsadil Juliu Ormondovú a Gabriela Byrna. Film s názvom Stopy v snehu otváral v roku 1997 festival v Berlíne, nechýba mu napätie, to nechýba ani knižke, a podľa časti kritiky je čímsi medzi Aktami X a Doktorom No.
Keď si prečítate Cit slečny Smilly pre sneh alebo iné Hoegove knižky, možno sa nevdojak začnete zaujímať aj o ich autora. Žil v Grósku? Študoval matematiku? Odkiaľ toho toľko vie o snehu? A prečo toľko, hoci sympaticky, štuchá do dánskej spoločnosti a do Dánov? Peter Hoeg, keď mu vyšla kniha Cit slečny Smilly pre sneh, vyzbieral v Dánsku všetky možné aj nemožné literárne ocenenia. Na verejnosti však pôsobí skôr uzavreto a hanblivo. Narodil sa 17. mája 1957 v Kodani. Žiaden matematik! Spisovateľ na plný úväzok. V roku 1984 skončil štúdium autorského písania a literatúry na kodanskej univerzite a skôr ako sa naplno začal venovať iba literatúre a rodine skúsil všeličo. Bol hercom, učiteľom herectva, baletným tanečníkom, závodným šermiarom, stal sa členom posádky na viacerých výletných lodiach a pracoval tu ako zabávač, bol nadšeným cestovateľom, niekoľko rokov strávil v Afrike a karribskej oblasti. A že ekologické a sociálne otázky naozaj vníma a nastoľuje vo svojich knihách, založil nadáciu na zlepšenie života žien a detí v treťom svete, teda v časti sveta, ktorú sám niekoľkokrát navštívil - LOLWE, východoafrické slovo kmeňa LUO, označujúce nekonečký priestor, ktorý vidieť na západ od jazera Viktória, priestor, kde sa obloha stretáva s vodou, a za ktorou leží svet bohov. A práve nadácii LOLWE Peter Hoeg venoval celý výťažok svojej knihy.
Ozaj, vedeli ste, že hmotnosť cencúľa je priamo úmerná štvorcu jeho priemeru, hustote ľadu a dĺžke cencúľa? Presný vzorec, ale aj odpoveď na otázku, kto zabil malého eskimáckeho chlapčeka, nájdete v knihe.
Autor: Verona Šikulová
