Mená maďarských obetí holokaustu na stene Pamätníka holokaustu, ktorý otvorili v Budapešti v marci tohto roku. FOTO - REUTERS
Právni zástupcovia americkej vlády v pondelok na Floride oznámili, že Washington odškodní niektoré obete holokaustu. Týka sa to pôvodom maďarských Židov, alebo ich potomkov, ktorí na konci druhej svetovej vojny prišli o majetok, keď americkí vojaci vyplienili takzvaný "zlatý vlak" vezúci nakradnutý židovský majetok.
Odškodnenie by sa malo týkať asi 30- až 50-tisíc ľudí z celého sveta. Konkrétne podmienky dohody zverejnia až vo februári. Nie je napríklad jasné, v akej forme Spojené štáty uznajú svoju zodpovednosť. Každopádne ide o vôbec prvý prípad, keď Washington sám odškodní obete holokaustu.
Američania dlho tvrdili, že "zlatý vlak" je iba legendou. Oficiálne jeho existenciu uznali až v roku 1999. Komisia vymenovaná prezidentom Billom Clintonom vtedy po dvoch rokoch skúmania dospela k záveru, že americké vojenské úrady v polovici štyridsiatych rokov neurobili dosť pre to, aby majetok ochránili a vrátili jeho vlastníkom. Hodnotu majetku odhadli v cenách z roku 1945 na 206 miliónov dolárov, čo na konci deväťdesiatych rokov znamenalo asi dve miliardy.
Rokovania o odškodnení obetí, ktoré sa potom začali, sa dlho nepohli z miesta. V roku 2001 stratilo 13 pozostalých, dnes amerických občanov, trpezlivosť a Spojené štáty zažalovali. Žiadali uznanie bezprávia a objasnenie toho, čo sa s nákladom vlaku stalo. Žiadali tiež odškodné 10-tisíc dolárov na osobu.
Ich požiadavku podporila mestská rada New Yorku, ktorá vláde vytkla, že obete desaťročia zavádzala a potom sa pustila do súdnych sporov so starými ľuďmi požadujúcimi odhalenie pravdy.
Kauza zlatého vlaku sa dokonca stala súčasťou prezidentskej kampane. Kandidát demokratov John Kerry sľuboval, že sa v prípade zvolenia postará o spravodlivé vyriešenie prípadu.
Čo bol zlatý vlak
História zlatého vlaku sa začína na prelome rokov 1944 a 1945, keď maďarské a nemecké fašistické úrady naložili na niekoľko vlakových súprav obrovský poklad. Boli v ňom zlaté zásoby Maďarskej národnej banky a majetok, ktorý nakradli Židom, a snažili sa s ním utiecť na západ. Súprava viezla zlaté a strieborné prúty, drahokamy i umelecké diela. Podľa rôznych zdrojov mohlo ísť až o 80 vagónov naložených cennosťami.
Časť majetku vrátane štátnych zlatých zásob sa časom vrátila do Maďarska. Asi 44 vagónov prevažne židovského majetku však skončilo v Rakúsku v rukách americkej armády. Podľa vtedajšieho zoznamu to bolo napríklad desať bední zlata, 18 debien zlatých šperkov, 32 debien zlatých hodiniek či 100 obrazov.
Veliteľ amerických síl v Rakúsku generál Mark Clark rozhodol, že nie je možné určiť pôvodných majiteľov a tak ani cennosti vrátiť.
Spojené štáty potom napriek protestom maďarských Židov, ktorí holokaust prežili, majetok predali organizácii na pomoc utečencom OSN. Ešte pred tým však veľkú časť nákladu doslova rozkradli nemeckí a maďarskí a neskôr americkí vojaci a dôstojníci. (pm)
