Aj novinári, hoci zdanlivo len skúmajú včerajšok, samotným písaním mimovoľne menia dnešok. Tento fakt je dávno známy, aj preto sa médiám hovorí siedma veľmoc. Vedci aj novinári vedia, že ich skúmanie vyvoláva zmeny. Podmienkou je, že ich nesmú vyvolávať naschvál, lebo za trest prídu o možnosť skúmať pravdu.
Úplne opačne pristupujú k skutočnosti politici. Ich správnym zámerom je meniť jej povahu, a pri tej činnosti o nej vyskúmajú kdejakú pravdu. Podmienkou je, že ju nesmú naschvál zatajiť, lebo za trest prídu po voľbách o možnosť meniť povahu skutočnosti.
Večný spor medzi politikmi a novinármi spočíva práve v týchto rozdielnych prístupoch. Rozhorí sa najmä vtedy, keď politici dostanú pocit, že novinári im kazia ich zámery, a keď novinári zistia, že politici im zatajujú pravdu.
Náš premiér sa nahneval, keď naše noviny preskúmali zdanlivo banálny fakt, že jeho brat dostal od železníc pekný byt. Povesť pána premiéra sa totiž – na rozdiel od bratovho bytu – zmenila k horšiemu.
Hnevá sa preto, lebo aj bez bytu je už povesť jeho aj celej vlády horšia, než si zaslúži. Niežeby táto vláda bola dobrá, ale predsa len o nej platí to, čo povedal Churchill o demokracii, že je najlepšia zo všetkých zlých možností.
Politici však majú pocit, že novinári, zdieľajúc tento názor, mali by zdieľať aj ich zámer. Hovoria tomu zodpovednosť a vyčítajú im, že skúmaním včerajška menia dnešok a pomáhajú Mečiarovi k jeho šťastnému zajtrajšku.
Táto výčitka je rovnako hlúpa ako fakt, že pán premiér má brata. Skrýva sa za ňou túžba politikov žiť v inom svete, kde samotné skúmanie nič nezmení na povahe skutočnosti a kde sa zatajovanie pravdy stáva správnym zámerom.
Čaro nášho sveta však spočíva práve v tom, že skúmaním skutočnej povahy včerajška riskujeme napríklad aj zajtrajší nástup povahy Mečiarovej. Ak je to tak, že novinári mimovoľne vyvolávajú takú neblahú zmenu, je to možno veľká, ale nevyhnutná cena za možnosť ďalej skúmať pravdu.
Ale možno by k takej zmene nemuselo prísť, keby politici nemali čo zatajovať.
MARTIN M. ŠIMEČKA
