„Neviem, po kom to môj trojročný syn má, ale je to krčmový povaľač. Veľmi sa mu tam páči. Jednu úplne obyčajnú, ale obľúbenú krčmu máme hneď vedľa domu. Chodievame tam na pivo. Pustia nás dnu, aj keď sa vraciame neskoro v noci zo zájazdu, hoci už majú zavreté a počítajú „kasu“. Vtedy je to, pravdaže, bez Tondu, hoci by si určite dal povedať. Okrem toho chodíme do pizzerie v Liliovej ulici. Oceňujem na nej najmä to, že za šesť rokov, čo ju poznáme, sa ešte nepokazili. Lebo poznám v Prahe veľa reštaurácií, kde sa to začalo sľubne, no potom išli ceny hore a kvalita klesala.“

Keď Barbora Hrzánová hrávala v Divadle Na zábradlí, často chodila do krčmičky priamo v budove divadla. „Na Zábradlí nie je klub pre hercov, a tak sme najmä medzi skúškou a predstavením išli radšej tam, než pobiehali po centre Prahy, kde je káva za 50 korún. Teraz chodievam do čohosi podobného v Činohernom klube. Tiež je tam maličká kaviarnička pre hercov aj pre verejnosť a je tam fajn.“

Bára toho veľa nezje. Uprednostňuje zeleninu a šaláty, červené mäso neje vôbec, občas hydinu a ryby.

„Za čo by som však zradila aj vlastného brata, teda, keby som ho mala, tak to sú hubové rezne.“

Aj keď veľa nezje, varí rada. Nie je vraj lenivá postaviť sa k sporáku hoci aj o polnoci, keď niekto dostane na niečo chuť. Vyvára sviečkovú aj paradajkovú omáčku, a keď má voľno, pokojne aj štyri jedlá naraz. Aby jej „chlapi“ mali pekne zaplnenú chladničku. (bd)