„Vlani po olympiáde v Sydney som cítila, že potrebujem zmenu. Mala som už všetkého plné zuby. Pohrávala som sa s myšlienkou, že s gymnastikou definitívne skončím a konečne si nechám narásť dlhé vlasy. Lenže, v januári sa vo mne čosi zlomilo a opäť som sa ocitla v telocvični. Ale s dlhšími vlasmi,“ hovorí ruská športová gymnastka Svetlana Chorkinová, ktorá si na nedávnom 35. svetovom šampionáte v Gente vybojovala tri zlaté medaily. Rodáčka z Belgorodu, študentka telovýchovného inštitútu, má dvadsaťdva rokov a je o 20 cm vyššia ako jej mnohé súperky. Na gymnastku je nezvyčajne vysoká – 164 centimetrov. Je originálna, občas až výstredná. Po olympiáde v Sydney jej starosta Belgorodu daroval džíp. Neďaleko Moskvy si kúpila pozemok, na ktorom začala na jar stavať poschodový dom. Popredný herec moskovského divadla Luna Sergej Vinogradov jej ponúkol rolu v hre, ktorú on sám režíroval. Poklonu jej vystrúhala aj bývalá gymnastická hviezda Nadia Comaneciová v úlohe komentátorky jednej z amerických televíznych spoločností. No a odborníci už stihli po nej pomenovať aspoň jeden prvok na každom náradí. Nie div, že o sebe hrdo vyhlasuje: „V istom zmysle som sa stala personifikáciou ženskej gymnastiky.“Odkázaná na cvičenie
Prvý raz prídeš do telocvične ako malé dievčatko, ktoré ešte málo chápe. Aj preto sa nechá gymnastikou strhnúť, vôbec si neuvedomuje, ako jej začne zasahovať do života, diktovať pravidlá hry. Často až priveľmi kruté.
Svetlana o športe, ktorý môže priviesť človeka aj k trvalej invalidite
Svetlana vie, o čom hovorí. Napriek mladosti trpí roky chronickými bolesťami chrbta. Vôbec sa tým netají.
„Profesionálny športovec drží takéto problémy často v tajnosti. Aj pre mňa boli zdravotné ťažkosti s chrbtom dlho tabu. Dnes však už o nich vedia aj moje súperky aj fanúšikovia. Jednoducho, je to tak – pri každej zmene počasia, po dlhej ceste, keď sa ocitnem na úplne opačných koncoch zemegule, trpím. A nezaberá nič, iba tréning. Som odkázaná na nepretržité cvičenia. Nemôžem si dovoliť oddýchnuť, chrbát by ma neznesiteľne bolel, trápila by som sa. Preto aj v čase, keď by som si mohla dovoliť leňošiť, nakladám na seba fyzické aktivity. Behám, hrám tenis, zájdem do bazénu. Musím si dať poriadnu tréningovú zaberačku, aby som sa cítila dobre.“
Chorkinovej sa často pýtajú, či stojí za to, ničiť si zdravie v mene medailí.
„Uvedomujem si, že práve zdravie je najvyššou cenou, ktorú som za doterajšie úspechy zaplatila. Lenže vďaka gymnastike som si zarobila aj dosť peňazí. Zostáva mi teda nádej, že môj životný štýl, ktorý si budujem vďaka úspešnej kariére, sa raz stane aspoň čiastočnou satisfakciou za všetky odriekania a bolesti.“
Aj napriek tomu, že gymnastika ju „drží nad vodou“, nechce druhým rozdávať len nadšenecké rady.
„Keď sa dostanem do rodín, v ktorých rodičia túžia dať svoje deti na gymnastiku, väčšinou ich varujem, nech to, preboha, radšej nerobia. V žiadnom prípade. Hovorí zo mňa vlastná skúsenosť.“
Rozpráva napríklad aj o tom, ako v deviatich rokoch začala cestovať na sústredenia, ako sa nemohla ďaleko od domu vyplakať mame v náručí. Mnohé z negatív, ktoré prináša vrcholový šport, ju prenasledujú dodnes.
„Dlho mi napríklad trvá, kým zaspím. Možno až príliš premýšľam o tom, čo som s gymnastikou prežila. A čo to vlastne je? Nemala som priateľky, namiesto hračiek som v detstve nezliezala z náradí, žineniek. A dokonca som od gymnastiky nedokázala odhovoriť ani svoju mladšiu sestru. Veľa vecí ma trápi, a tak si aj teraz, hoci ako veľká šampiónka, sem-tam v kútiku poplačem. Už iba to by chýbalo, aby ma videli mladšie kolegyne z tímu – aha, veď Chorkinová plače! Spustili by aj ony, a tréning by sa zmenil na príval sĺz.“
Pády a víťazstvá v olympijskom Sydney
Olympiáda v Sydney? Trauma na duši po zbabraných cvičeniach, ale aj nádherné kytice… V každej bol odkaz od obdivovateľa. Jeden od Francúza, iný od Mexičana, ďalší od Kanaďanov, Austrálčanov. Vzpružilo ma to. Pred finále na bradlách som sa išla prejsť do nádherného akvária, zmenila som účes. A snívala o veľkom šťastí.
Chorkinová na OH v Sydney pred súťažou v cvičení na bradlách, na ktorých získala druhé olympijské zlato
Keď pred štyrmi rokmi na majstrovstvách sveta v Tianjine spadla z kladiny a pripravila tým ruské družstvo o zlato, a potom vo viacboji jednotlivkýň klesla po páde z bradiel i v preskoku až na 12. priečku, mnohí prorokovali, že Chorkinová je na konci kariéry. Vraj stratila vôľu víťaziť. Zlato získané v individuálnych bradlách jej však nakoniec dodalo motiváciu.
Cieľ bol jasný: po olympijskom zlate v Atlante zvíťaziť na obľúbených bradlách aj v Sydney.
Svetlana, ktorá sa netají tým, že by sa raz chcela ocitnúť v hollywoodskych filmových ateliéroch, však mala byť v Sydney aj ozdobou v súťaži družstiev. Rusko mala práve ona ako najskúsenejšia dotiahnuť k zlatu. Okrem toho ju prestížny americký týždenník Sports Illustrated favorizoval vo viacboji.
Lenže, všetko bolo inak. Práve bradlá ju zradili aj v súťaži družstiev aj vo viacboji. A navyše, vinou usporiadateľov, ktorí nesprávne nastavili koňa (bol o 5 cm nižší), pokazila aj preskok.
S veľkým napätím sa teda očakávala súťaž na jednotlivých náradiach.
Zmaže Svetlana zlý dojem, ktorý ju odsúval do polohy štatistky?
„Našťastie som sa včas spamätala. Veď to by som nebola ja, keby som si nesiahla na dno síl i sebavedomia. To ma neopustilo, hoci najviac mi pomohla prítomnosť sestry Júlie, priateľov a samotní diváci v SuperDome,“ hodnotila Svetlana svoju parádnu zlatú zostavu.
Bola to zostava, ktorú kazažský rozhodca ocenil známkou 9,95 boda. Výsledná známka – 9,862. Svetlana sa od šťastia rozplakala.
Kasína radšej obchádza
Ak by som mala snívať, ako si predstavujem svoj život? Lákavé… Bolo by to súkromie vo veľkej vile kdesi v cudzine, hádam vo Švajčiarsku, Taliansku alebo Francúzsku. Určite by som mala doma psa a mačku a v obrovskej záhrade cestu, po ktorej by som sa prechádzala aj v noci. Bola by to neopakovateľná romantika.
Chorkinová na otázku, ako si predstavuje v snoch svoj život
Vždy, keď chceli médiá Svetlanu už-už odpísať, vrátila sa. Ani nie z trucu, skôr vďaka svojej povahe. V živote sa totiž naučila vysporiadať sa aj s neúspechmi. Lenže, možno za neúspech považovať zisk iba jednej zlatej na jednej olympiáde?
Pre Svetlanu to bol v Sydney naozaj úspech. A tak sa jej nik nečudoval, keď na najvyššom stupni so zlatou medailou na krku vyplazila v úľave na všetkých jazyk.
„Ak by som sa z počiatočných neúspechov v Sydney nedokázala spamätať, nevolala by som sa Chorkinová a teraz by som tu nestála.“
Po olympiáde zamierila domov, do rodného Belgorodu.
„Gubernátor Savčenko mi po príchode z olympiády daroval nádherný zelený džíp s elektronickou automatikou. To je paráda! Prvé auto som mala renault a otec sa o mňa často aj bál. Bola som mladučká, neskúsená – a jazdila som rýchlo. Naučila som sa to na pretekárskom autodróme.“
Keď sa jej nedávno ruskí novinári pýtali, či obľubuje napätie, prípadne hazard, mykla plecami.
„V živote určite. Aj preto sa kontrolujem, kasína obchádzam veľkými oblúkmi. Inak by sa mohlo všetko na prach obrátiť. Ale zase, svedomie by mi ani nedovolilo, aby som za jediný večer pustila medzi prstami peniaze, za ktoré ľudia v Belgorode drú aj mesiace. Uvedomila som si to v okamihu, keď som raz v Las Vegas skúšala šťastie v rulete. Na prvý pokus som vyhrala 500 dolárov, a vzápätí som o ne prišla. Vtedy som si povedala, nikdy viac. Nie je ti to súdené, zarábaj si tým, čo najlepšie ovládaš.“
A hoci sama hovorí, že s gymnastikou sa ešte nikto nestal multimilionárom, nesťažuje sa. Veď príjmy zo zlatých medailí, najmä olympijských, neboli malé.
A že niektoré športovkyne zarábajú ťažké milióny napriek tomu, že ešte nevyhrali žiaden turnaj (narážka na jej krajanku, tenistku Annu Kurnikovovú)?
„Chvalabohu, že vďaka jej príťažlivosti ju firmy a reklamné agentúry priam „žerú“. Napokon, každý zarába tak, ako najlepšie vie. Svojho času som mala napríklad aj ja šťastie, že som robila imidž jedným švajčiarskym hodinkám. Ak by prišla ďalšia ponuka, prijala by som ju – najmä ak by bola z oblasti športu, módy či kozmetiky.“
V roku 1997 si vyskúšala aj pózovanie pre ruské vydanie pánskeho magazínu.
„Či by som znovu prijala ponuku Playboya? Prečo nie, záviselo by to od výšky kontraktu. Ak by ma uspokojili, som im k dispozícii.“
Raz sa chce vidieť v role podnikateľky, herečky alebo modelky, najlepšie v róbach od Versaceho.
Najskôr, keďže študuje na telovýchovnom inštitúte, vraj bude trénerkou nových olympijských víťazov.
Pôjde do Atén?
Svetlana je plná pozitívnej energie a má obrovskú vôľu. Preto si myslím, že môže vydržať na vrchole až do Atén. Ak bude zdravá a ak si to, samozrejme, bude sama želať.
Boris Pilkin, tréner Svetlany Chorkinovej
„Si príliš veľká a silná. Mala by si to skúsiť radšej s modernou gymnastikou, tu ti ruže nepokvitnú.“
Tieto slová si Svetlana pamätá dodnes. Povedali jej ich gymnastickí odborníci v jednom z klubov, keď mala šesť rokov. Už vtedy mala obrovské plány. Do telocvične prišla „iba preto“, že na televíznej obrazovke videla veľkú šampiónku Oksanu Omeľjančikovú a zaumienila si, že raz chce byť aj ona takou hviezdou.
So stuhou, loptou a obručou vydržala len jeden rok. Potom si ju všimla manželka jej súčasného a zatiaľ jediného trénera Borisa Pilkina.
„Tá dievčinka má v sebe čosi, čo by bolo škoda pustiť z rúk.“
Hoci manžel protestoval, Svetlany sa nakoniec ujal. A dnes s ňou pracuje už pätnásty rok.
„Je ako môj druhý otec. Dokonale mi rozumie – a čo je dôležité – dokáže sa preniesť aj cez moje občasné extravagancie. Ľúto mi ho bolo najmä v čase, keď mnou lomcovala puberta. Neraz som na neho aj nakričala. A on si len pokojne sadol a snažil sa mi vysvetliť, kde som urobila chybu.“
A čo olympijské hry v roku 2004 v Aténach? Rozhodnúť sa musí sama Svetlana. V Gente s tromi zlatými potvrdila, že svoj súboj s vekom ešte neprehrala. Aj keď v 22 rokoch patrí v svetovej špičke k ojedinelým zjavom. Zatiaľ však úspešne ignoruje tvrdenie, že ženská gymnastika je športom iba pre dievčatká.
JANA FRANKOVÁ
