Kapitán Joseph Hazelwood vyslal 24. marca 1989 z tankera Exxon Valdez do éteru správu: „Evidentne nám uniká ropa. Nejakú chvíľu sa tu zdržíme.“ Podgurážený Hazelwood už zrejme nevedel správne zhodnotiť situáciu. Na Aljaške sa práve odohrávala najväčšia ekologická katastrofa v dejinách Spojených štátov aj celého sveta. Loď s 10,8 milióna galónov ropy na palube narazila do útesu.

Tento rok uplynie desať rokov od súdneho zúčtovania s jednou z najbohatších spoločností na svete, s Exxonom. Hazelwoodove vodky v bare pred plavbou a nešikovné manévrovanie jeho posádky vyšlo spoločnosť draho – na viac ako jednu miliardu amerických dolárov. Bola to suma, ktorá vošla do histórie. Ani veľké peniaze a obrovská snaha ochrancov prírody však nemohli prírode pomôcť úplne sa spamätať z tohto šoku.

Skúste si predstaviť 125 olympijských plaveckých bazénov po okraj naplnených ropou a získate predstavu, koľko ropy sa vylialo z tankera. Celkovo 257-tisíc barelov. Prvé tri dni po havárii dávalo pokojné počasie záchranárom nádej, že sa mazľavú škvrnu podarí udržať pod kontrolou. Potom začal fúkať silný vietor a ropa sa vydala na smrtonosnú púť po morskej hladine k pobrežiu Aljašky, na ktorom zostalo asi 40 percent z uniknutej tekutiny. Dosah tejto udalosti sa nedá nazvať inak ako tragédiou.

Nikto už presne nespočíta, koľko zahynulo zvierat. Jeden z odhadov hovorí o 250 tisícoch morských vtákov, troch tisíckach morských vydier, stovkách tuleňov a mrožov, o 22 kosatkách. Pri rybách treba straty rátať na miliardy. To je len priamy, bezprostredný následok havárie.

Ak sa rozmer škôd meria podľa rozlohy, ťažká ropná škvrna zaliala hladinu a pobrežie v dĺžke 1800 km s plochou 21-tisíc kilometrov štvorcových. To stačí v celosvetovom rebríčku podobných havárií „len“ na 34. miesto. Nešťastné načasovanie havárie, ťažká dostupnosť v kombinácii s miestom bohatým na vzácnu faunu aj flóru však túto haváriu spravila najničivejšou.

Príroda je silná, ale aj podľa ekologických expertov bude trvať úplná obnova pôvodného stavu aj desaťročia. Niektorým druhom sa už darí dobre – napríklad vydrám a lososom sa podaril silný „comeback“. Iné – kačice, kosatky, tulene však urobili len malý pokrok alebo žiaden. Z 23 postihnutých druhov sa len pri dvoch dá dnes hovoriť o tom, že sa vrátili na svoje miesto v takom počte, v akom tam boli pred katastrofou.

Exxon pred desiatimi rokmi súhlasil s tým, že postupne vyplatí štátu Aljaška 900 miliónov dolárov. V dohode je aj poistka na ďalších 100 miliónov, ktoré sa môžu použiť na ekologickú nápravu tam, kde sa škody v čase dohody ešte nedali predpovedať.

No to nie je všetko. Exxon musel po súdnom rozhodnutí zaplatiť 150-miliónovú pokutu, najvyššiu, aká kedy bola vyrubená za ekologický trestný čin. Väčšina z tejto sumy sa použila pri čistení aljašského pobrežia. Ďalších sto miliónov odišlo z účtu Exxonu ako náhrada za poškodenie živočíchov v mori aj prostredia na pobreží.

Prečo však tanker havaroval? Príčinou bola banalita – úkon, akých robia námorníci denne stovky. Posádka lode jednoducho nezvládla trochu náročnejší manéver, keď obrovský tanker menil kurz a v jeho okolí bolo veľa ľadovcov. O posádke tejto lode sa vedelo, že sa tam pije viac, ako sa aj na námorníkov sluší. Napriek tomu, že Hazelwoodovi zistili alkohol v krvi aj sedem hodín po havárii, do väzenia si sadnúť nešiel. Porota ho uznala za vinného len z nedbalej prepravy, čo „ocenila“ pokutou 50-tisíc dolárov a nariadením odpracovať 1000 hodín verejnoprospešných prác.

Loď pomenovaná podľa ropnej spoločnosti Exxon a aljašského prístavneho mesta Valdez sa po oprave v dokoch dodnes plaví po Atlantiku pod názvom Sea River Mediterranean.

Ale do prístavu, z ktorého vyplávala ešte pod starým názvom, má zákaz vstupu.

MAREK CHORVATOVIČ

Zajtra – Birminghamská šestka