Vchádzame do súkromnej školy Harmónia v bratislavskej Dúbravke. V triedach zariadených ako detské izby (aj ich deti volajú izbičky, a nie triedy), je po desať detí. Všade vládne príjemná atmosféra, žiačikovia nemusia stále sedieť v laviciach - počas vyučovania "pracujú" aj na koberci či v tvorivých kútikoch. Po náročnom dni si tiež môžu dopriať masáž či aromaterapiu.
Modré prsty a nepríjemné zážitky
Veľa z detí, ktoré školu navštevujú, zažilo na bežných základných školách nepríjmné chvíle. Rodičia ich preložili sem, pretože vedia, že ich čaká ľudský prístup. Riaditeľka Ľubica Nerádová ukazuje na dievčatko, ktoré do Harmónie začalo chodiť po tom, ako ho učiteľka v štátnej škole bila ukazovadlom po prstoch, až jej zmodreli. Vravela mu, že škaredo píše. "Nebola to pravda, písalo rovnako ako iné deti," oponuje Nerádová. Po prechode na súkromnú školu sa dievčatko dozvedelo, že jej bývalá učiteľka urobila z lavice, kde sedela, lavicu hanby. "Dlho nám trvalo, kým sme ju presvedčili, že nie je najhoršia na svete, a že nie je sklamaním pre svojich rodičov," hovorí riaditeľka.
V súkromnej škole Montessori zase privítali dievčatko zo štátnej školy, ktoré zrazu prestalo hovoriť. "Nehovorilo ani doma, ani v škole. Rodičia ju prihlásili k nám, ale aj tak trvalo pol roka, kým sa osmelila a začala opäť hovoriť. Čo sa v škole vlastne stalo, dodnes nechce prezradiť," hovorí riaditeľka Soňa Bobeková.
Odmietli tolerovať správanie učiteliek
Eva Bútová, ktorej dieťa navštevuje ZŠ Harmónia, si pre svojho syna vybrala túto školu preto, lebo si povedala, že správanie učiteliek vo verejnej škole tolerovať nebude. "Vždy, keď som po syna prišla, učiteľky na deti pre niečo kričali - aj na tých najmenších prváčikov. Povedala som si dosť - môj syn potrebuje ľudský prístup, a nie disciplínu ako na vojne," hovorí.
Sylvia Perašínová zo Senca sa pre súkromnú školu rozhodla tiež po tom, ako bola nespokojná s verejnou. "Učiteľka dcérke prváčke neustále dávala samých zlých mackov. Keď som sa jej opýtala prečo, dostala som odpoveď: Lebo je hanblivá - a ja ju nebudem prosiť, aby odpovedala."
Týmto prístupom však docielila opačný efekt - Sylviina dcéra bola ešte hanblivejšia a v škole odmietala odpovedať na akúkoľvek otázku. Stačila zmena školy a dnes sa už dokonca aj hlási.
Rodičia, ktorí chvália školu
Juraj Droppa, zriaďovateľ Súkromnej školy u Filipa v Banskej Bystrici, nedávno urobil medzi rodičmi prieskum, prečo si vybrali práve ich školu. Príspevky, ktoré napísali, ho presvedčili o tom, že malo zmysel založiť ju. "Túto školu považujem za malý zázrak pre deti. Veľa pre mňa znamená, keď vďaka pozornosti, ktorú učitelia venujú deťom, nemusím pri práci tŕpnuť, čo sa s mojím dieťaťom deje a či v škole nezaostáva," hovorí matka šesťročného Denisa.
Mamičke Dáši Faškovej sa zase páči, že "v škole neexistuje to závistlivé rodičovské porovnávanie detí. Všetky sú úžasné a dobré vo všetkom, aj keď niektoré už vedia plynulo čítať a písať, a iné ešte nie."
Prirodzene, aj v súkromných školách sa stáva, že rodičia nie sú spokojní s úrovňou vyučovania. Štátna školská inšpekcia však zatiaľ navrhla vyradenie len jednej súkromnej ZŠ preto, že jej žiaci mali dlhodobo zlé výsledky.
