Obálka prvého čísla Panic Buttonu a dvojstrana v stvárnení mladých dizajnérov z Kazachstanu. REPROFOTO - SME
V porovnaní s ostatnými kultúrnymi časopismi je zásadný rozdiel v tom, že Panic Button vznikol ako priestor na voľnú prezentáciu mladých výtvarníkov z postkomunistických krajín. Je plnofarebný a krátke slovensko-anglické texty tvoria len zlomok obsahu. "Časopis je vlastne galériou na papieri. Diela tvorcov z postkomunistických krajín majú veľa prekážok, aby sa mohli vo svete umenia presadiť a my sa ich snažíme odstrániť," hovorí Žilinčan Vlado Mičúch, jeden z iniciátorov myšlienky a šéfredaktor časopisu.
V Panic Buttone nájdete projekty od grafiti až po performance art, ktorých autori pôsobia mimo veľkých kultúrnych centier a oficiálnej scény. Názov pochádza z anglického výrazu pre gombík na prístroji, ktorý treba stlačiť, keď nastanú neriešiteľné problémy. "Veľa umelcov z postkomunistických krajín potrebuje takýto gombík, aby nemuseli skončiť so svojou tvorbou," dodáva Ukrajinec Marcel Onisko, ďalší zo zakladateľov časopisu. Šéfredaktor ho dopĺňa ilustrovaním podmienok, v akých sa rodili materiály pre úvodné číslo: "V Rusku som sa napríklad stretol s tým, že výtvarníci z nedostatku peňazí maľovali na obe strany plátna, ukrajinskí umelci zas vytvorili svoje diela v grafickom programe určenom pre deti."
Panic Button bol vytlačený na Slovensku v náklade tristo kusov s bonusovým multimediálnym CD a plagátom. Cena sa v jednotlivých krajinách líši. U nás ho zoženiete za 180 korún, smerom na východ cena klesá, v Paríži, Amsterdame a Berlíne zas rastie. Rozdiel sa dotuje zo zisku, ktorý vznikne z predaja. Zvyšok nákladov pokrývajú granty a sponzorské dary.
Zámerom autorov je vydávať časopis minimálne dvakrát ročne. Všetko záleží od záujmu čitateľov a sponzorov. Ak si však Panic Button nájde viac podobných priaznivcov, akým je napríklad nemecký teoretik umenia Jakob Hoffmann, ktorý si pre vlastnú potrebu kúpil naraz päťdesiat kusov, myšlienka podpory nezávislých umelcov z krajín východnej Európy určite prežije.
OLIVER REHÁK