Správa organizácie Novinári bez hraníc s názvom Nepriatelia internetu, ktorú včera uverejnil španielsky denník La Vanguardia, spochybňuje charakter internetu ako absolútne slobodného nosiča informácií. „V západných štátoch kladú vlády čoraz väčší dôraz na kontrolovacie prostriedky, aby tak bojovali proti zločinom ako rasistická propaganda, pedofília či terorizmus,“ zdôrazňuje sa v správe.
Správa spomína 59 krajín, medzi nimi tak demokratických, ako i totalitných. V správe sa iba okrajovo spomína technologicky zaostalá Afrika a Latinská Amerika.
V niektorých prípadoch zákony obmedzujú alebo inak spochybňujú súkromie používateľov internetu.
Ako príklad sa v správe uvádza britský zákon, ktorý podnikateľským subjektom umožňuje kontrolovať obsah e-mailových schránok svojich zamestnancov.
V Británii sa pritom argumentuje tým, že firmy sa tak snažia vyhnúť nežiaducemu úniku informácií, alebo jednoducho pracovníkov kontrolujú, aby nestrácali čas a nezaoberali sa súkromným e-mailovaním počas pracovného času.
Novinári bez hraníc vo svojej správe rovnako vyjadrili obavy nad verdiktom francúzskeho súdu vo veci aukcií nacistických predmetov na stránke Yahoo! Tieto obavy sa pritom opierajú o to, že výrok francúzskej justície môže poslúžiť ako vzor pre krajiny, kde vládne totalitný režim. „Diktátori tak môžu na medzinárodnej úrovni požadovať zákaz pre nich nežiaducich informácií,“ dodáva sa v správe.
V totalitných režimoch sú pritom tresty pri spochybnení štátom stanovených pravidiel o internete ďaleko tvrdšie.
Najzreteľnejším príkladom tvrdej línie je Čína, v ktorej pracuje komplexný systém filtrov kombinovaných s politickým útlakom, pričom vo viac ako miliardovej krajine má prístup k medzinárodnej počítačovej sieti iba necelých 20 miliónov ľudí.
No ako príklad totálnej internetovej represie sa uvádza severná Kórea, kde sa vláda rozhodla, že obyvatelia tohto už aj tak technicky zaostalého štátu sa na sieť pripojiť nemôžu. Pchjongjang tak chce docieliť, aby sa jeho obyvatelia nemohli kontaktovať s vonkajším svetom.
Nedostatok internetovej zručnosti sa ale v severnej časti Kórejského polostrova dostáva až do kurióznych rozmerov. „Počas minuloročného diplomatického stretnutia v Bangkoku severokórejský minister zahraničných vecí Paek Nam Sun požiadal svoju vtedajšiu americkú kolegyňu Madeleine Albrightovú o e-mailovú adresu pre svojho šéfa,“ dodáva správa.
JURAJ TOMAGA
Spojené štáty - v Amerike sú časté iniciatívy s cieľom zvýšiť kontrolu siete. Doteraz ale nenašli dostatočnú oporu, pretože odporcovia sa odvolávajú na prvý dodatok ústavy, garantujúci slobodu prejavu. V USA je legálne, aby firmy kontrolovali e-maily svojich zamestnancov.
Európa - v Nemecku organizácie bojujúce za dodržiavanie ľudských práv vyjadrili obavy nad tým, že niektoré opatrenia zamerané na potláčanie nacizmu ohrozia iné rasizmus odsudzujúce webové stránky.
Afrika - správa cituje iba málo príkladov - jedným z nich je Zimbabwe, kde môže štát svojvoľne vstupovať do akejkoľvek komunikácie.
Blízky východ - v Saudskej Arábii sa všetky pripojenia na internet vykonávajú prostredníctvom servera v Džeddáhu - skutočného strediska kontroly komunikácie. V Iraku majú k internetu prístup iba členovia vlády a privilegovaní funkcionári blízki režimu.
Ázia - v Afganistane občianska vojna zničila telefonické spojenie a Taliban internet zakázal. V Mjanmarsku (Barme) platí prísna kontrola obsahu webových stránok a pri nákupe modemov sa vyžaduje autorizácia od vlády. V Turkménsku v máji 2000 minister telekomunikácií zrušil licenciu pre všetkých poskytovateľov internetu (providerov) pre „porušovanie zákona“. Vláda odvtedy prístup na stránky filtruje. (taa)
