Ešte nedávno si Kwasniewski a Oleksy dobre rozumeli. Z nástupu Oleksyho na čelo Zväzu demokratickej ľavice prezident šťastný nie je. Prvýkrát neprišiel na zjazd svojej bývalej strany. Kwasniewski si myslí, že Oleksy nedokáže spojiť a obrodiť ľavicu. FOTO - REUTERS |
Poľský vládny Zväz demokratickej ľavice má tento rok už tretieho predsedu. Cez víkend sa ním stal predseda parlamentu Józef Oleksy. Pravicová opozícia to komentuje ako dobrú správu. Už zajtra má totiž o Oleksym rozhodnúť lustračný súd a ak by ho uznal vinným, sociálnym demokratom by to určite nepomohlo.
Oleksy je jedným z hlavných ľavicových politikov v Poľsku od konca 80. rokov. Stihol byť ešte šéfom Krajského výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany v Bia˝ej Podlaskej. V polovici 90. rokov bol predsedom parlamentu, premiérom a šéfom hlavnej ľavicovej strany. Jeho kariéra sa ale zrútila v dôsledku kauzy Olin.
Vtedajší pravicový minister vnútra v jeho vláde (podľa takzvanej malej ústavy mal prezident, ktorým bol Lech Wa˝´sa, nárok odporučiť premiérovi svojich kandidátov na takzvané silové rezorty) obžaloval Oleksyho, že spolupracoval s ruskou rozviedkou. Zatiaľ sa to nepotvrdilo, Oleksy však bol niekoľko rokov len na okraji poľskej politiky.
Teraz je späť. Za posledný rok stihol vystriedať niekoľko dôležitých postov: bol ministrom pre európske záležitosti, ministrom vnútra a dnes okrem riadenia strany zastáva aj funkciu predsedu parlamentu. Na jar sa o ňom hovorilo aj ako o náhradníkovi Leszka Millera na poste premiéra, stal sa ním však Marek Belka.
Oleksyho návrat ale nemusí trvať dlho. Zajtra má lustračný súd rozhodnúť, či vo svojom lustračnom osvedčení klamal. Oleksy v ňom napísal, že v období komunizmu nespolupracoval s tajnými službami. Podľa lustračného prokurátora bol ale ako študent na výcviku vojenskej rozviedky. Pokiaľ súd rozhodne, že Oleksy klamal, nebude môcť 10 rokov pôsobiť vo verejných funkciách.
Ak ho súd oslobodí, bude ho čakať ťažká úloha v strane. Pred budúcoročnými parlamentnými voľbami musí pre ňu vybojovať lepšiu pozíciu. Dnes sa jej preferencie pohybujú na hranici voliteľnosti.
V podobnej situácii sú aj dve ďalšie ľavicové strany, ktoré podporujú súčasnú vládu. Preto sa stále hlasnejšie hovorí o vytvorení ľavicovej koalície. Dosť prekvapujúce zvolenie Oleksyho do čela strany je ale podľa analytikov signálom, že Zväz demokratickej ľavice o takúto spoluprácu nemá záujem. Oleksy by mohol byť tiež znakom, že sa končí éra prezidenta Aleksandra KwaĘniewského, ktorý nie je voľbou nadšený.
Pre pravicovú opozíciu, ktorá sa už chystá na prevzatie moci, znamená podelená ľavica väčšie šance na úspech. Niektorí rátajú aj s opakovaním príbehu z posledných volieb v roku 2001, keď sa obe strany podporujúce pravicovú vládu Jerzyho Buzeka vôbec nedostali do parlamentu.