Búrlivé ovácie privítali po návrate z Atén v centre Komárna bronzových olympionikov, posádku štvorkajaku. Na snímke uprostred davu zľava Erik Vlček, Juraj Bača, Michal a Richard Riszdorferovci.
FOTO - TASR
V hoteli pri kanáli Schnias, dejisku kanoistických súťaží Hier XXVIII. olympiády, sa im ihneď dostalo do uší - Slovensko je sklamané. Dva roky na svete nepremožený komárňanský štvorkajak získal "iba" bronzovú medailu. Aj sa durdili, odkazovali: "Ale my sme predsa neprehrali, my sme treťou priečkou vyhrali, splnili sme, čo sme si predsavzali."
Vyhlasovanie ankety Športovec roka 2004, slávnosť v parádnom prostredí a uvoľnenej atmosfére, núkalo šancu si vysvetliť. "Slovenský športový národ ste určite nesklamali, iba na chvíľu zamrzol. Predsa len čakal od štvornásobných majstrov sveta viac. Súťažili ste ako posledná slovenská veľká šanca, mal to byť vrchol úspešných Atén," odznela mierne provokatívna otázka.
M. Riszdorfer: Národ nečakal o niečo viac, chcel zlato
Bratia Michal a Riszdorferovci sa taktne na chvíľu ospravedlnili milovaným, fešným priateľkám. Reagovali okamžite. "Národ nečakal viac, on bol presvedčený o zlate. Pre každého doma sme boli favoritmi. My sme vedeli, že to nie je celkom tak. Olympiády a šampionáty sú dve rôzne veci, preto sme vždy hovorili o medaile, nie o prvenstve," vysvetľoval starší z bratov Riszdorferovcov Michal.
"Zo ,závetria' sa na prvenstvo útočí ľahšie, v tom to mali súperi jednoduchšie. Čas a suverenita Maďarov v rozjazdách boli také ohromujúce, že sme rýchlo zistili, kde je sever. Pravdaže, nevzdávali sme sa, lenže my by sme museli mať vo finále viac ako extra deň, oni ten ,ľavý'. A to sa nestalo. Podľa papiera sme boli favoriti, taká bola situácia začiatkom sezóny. Mali sme azda na majstrovstvách sveta rafinovane prehrávať, akože na oklamanie ,nepriateľa'? Veď by to bolo choré," pridal sa Richard.
Bača: Maďari boli v Aténach neporaziteľní
"Slovo ,keby' je síce v športe nezmyslom, ale mimoriadne si ním pomôžem. Vlani na majstrovstvách sveta v Atlante sme my zvíťazili suverénne. Skvelým časom, ľavou zadnou. Podľa mňa nebolo hlavnou príčinou maďarského triumfu, že pozmenili zloženie posádky, ale ich senzačné načasovanie formy. To je veľké umenie, ale aj kus šťastia, aby vám všetko vyšlo presne v istý deň, ba dokonca v necelých troch minútach. V tých pretekoch boli Maďari neporaziteľní," sumarizoval Juraj Bača.
"Skutočne sme sa po pretekoch ihneď na vode extra netešili. To prišlo neskôr. Bol som taký vyčerpaný, že som sotva vyliezol na breh. Že nás v závere predstihli i Nemci je síce nepríjemné, ale nie kľúčové. Išli v druhej dráhe, vôbec sme nevnímali, kde sú. Zaplať pánboh za ten bronz, napokon, v takej konkurencii sme mohli byť aj štvrtí. Vtedy by nás asi šľak trafil," doplnil aténsku retrospektívu najmladší v lodi, najlepší kanoista Slovenska 2004 Erik Vlček.
Komárňania sa zhodli, že prvotné nepochopenie reality od slovenských športových priaznivcov ich štval približne dva dni. "Mňa vytáčali esemesky typu, či sme mali ťažšiu loď a menšie pádla. Väčšinou ma podpichovali kamaráti, ale dostal som aj vážne kritické odkazy."
Slávnosť mala byť v televízii
Potom prišli bronzoví medailisti do rodného Komárna a rozpačité sa premenilo na nadšené. "Také privítanie sme nečakali ani vo sne. Ešte nikdy sme nevideli hlavné námestie také plné. Niesli nás na rukách. Nielen Komárnu, všetkým slovenským priaznivcom ďakujeme. Či sme im odpustili? Stonásobne, každý deň," možno zhrnúť pocity štyroch do jedného vyznania.
