Dôvodom, prečo sa štvrtý tohtoročný zjazd zmenil na lotériu, bol predovšetkým vietor, ktorý dosiahol v istých momentoch rýchlosť až 80 kilometrov za hodinu.
Nie je náhoda, že okrem jedného, všetci zjazdári štartujúci s číslami 10 až 15 skončili vo výsledkovej listine v prvej sedmičke. Práve im totiž fúkalo relatívne najmenej. Z nich mal najviac šťastia seržant nemeckej armády Max Rauffer. Hoci rodák z dedinky Kolbermoor oslávil v máji už 32. narodeniny a v kolotoči Svetového pohára sa pohybuje už jedenástu sezónu, až včera si mohol premiérovo vychutnať, aký je to pocit stáť na najvyššom stupienku. "Šťastie je súčasťou hry. Možno som ho naozaj mal, ale ja som vedel, že jedného dňa môj veľký deň príde," povedal pretekár štartujúci za športový klub Leitzachtal.
Jeho víťazstvo má nesmierny význam aj pre celú nemeckú reprezentáciu. Žiaden Nemec sa totiž netešil z víťazstva v Svetovom pohári mužov od čias Markusa Wasmeiera, ktorý 11. januára 1992 vyhral zjazd v Ga-Pa, čo bolo jeho posledné z deviatich víťazstiev.
Sobotňajšie preteky priniesli ešte jednu kuriozitu. Ani poveternostné podmienky zrejme neprekážali mladému srncovi, ktorý si to namieril rovno na trať. Usporiadatelia ho naháňali niekoľko minút a zjazdári museli počkať, až kým ho dvaja nezahnali k ochranným sieťam a nelapili do náručia. (per)
