Špičky Európskej únie sa navonok radujú z rozhodnutia o Turecku. V mnohých Európanoch však skorý začiatok vstupných rokovaní s Ankarou neprestáva budiť obavy. Lídri únie na bruselskom summite pristúpili na kompromis, ktorý sa občanom zďaleka nezdá taký tvrdý, ako im pôvodne sľubovali.

Preto ich upokojujú slovami o tom, že nič nie je rozhodnuté. Holandský šéf diplomacie Ben Bot dokonca povedal, že je dosť možné, že Turecko sa nakoniec do únie nedostane. Dve krajiny, kde je odpor občanov k vstupu Turecka do únie silný, už chystajú referendum o Turecku. Po Francúzsku sa o ňom začína hovoriť aj v Rakúsku.

Vyplýva to aj z toho, že alternatívu "privilegovaného partnerstva" namiesto prísľubu členstva pre Turecko nepresadil nakoniec ani jej najhlasnejší propagátor, rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Svojím krajanom dal opak. Odvoláva sa však na deklaráciu summitu: Tá pre prípad, že Turecko nesplní vstupné kritéria, hovorí o jeho "plnom zakotvení do európskych štruktúr čo najpevnejšími zväzkami".

Táto formulácia umožňuje zachovať si tvár nielen Schüsselovi. "Rokovania neznamenajú vstup," zdôrazňuje i francúzsky prezident Jacques Chirac. I on berie do úvahy negatívnu verejnú mienku. Proti členstvu Turecka v únii sa vyslovujú dve tretiny Francúzov. Vstup Turecka odmietajú aj tri pätiny Nemecka.

Schüssel vystrašeným Rakúšanom, ktorí členstvo Turecka odmietajú, už z Bruselu ponúkol pilulku na upokojenie: O výsledku rokovaní s Ankarou vraj budú hlasovať v referende. To sa zatiaľ konalo len o vstupe samotného Rakúska do únie pred desiatimi rokmi. Kancelárova argumentácia nemá ďaleko k populizmu: "Posledné slovo má mať rakúsky ľud, nielen parlament." Na súhlas s tohtoročným rozšírením únie hneď o štyroch susedov Schüsselovi stačil parlament. Požiadavky koaličných Slobodných na referendum o vstupe Česka vtedy odmietol. Dnes tvrdí: "Turecko má inú dimenziu."

Predbežné áno Turecku by sa však mohlo poriadne vypomstiť. Odporcovia môžu na protest zneužiť referendum o európskej ústave. To platí hlavne pre Francúzsko. Francúzi o ústave hlasujú už na budúci rok. Chirac ich vtedy bude musieť presvedčiť, že tentoraz o Turkov skutočne nejde.

Jasnú podporu majú Turci, naopak, u Španielov či Poliakov, pomernú väčšinu aj u Talianov, či Britov. Britský ministerský predseda Tony Blair predsa chlácholí odporcov: "Do členstva je to aspoň desať rokov." Až sa potom bude rozhodovať o skutočnom vstupe Turecka, bude ešte pri moci len málokto z dnešných lídrov únie.

Autor: David Zelinger, Brusel