Tento zvyk nám zanechali starí Kelti. Dávne pohanské sviatky a oslavy zimného slnovratu, z ktorých neskôr vznikli Vianoce, boli vždy v znamení hostín, vymieňania darčekov, ozdobovania stromčekov a niektoré národy k tomu čarovali imelom. Boli to dni vzdávania vďaky za minulú a prosieb za budúcu úrodu.

Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá.

Keď ho dali dieťaťu ku kolíske, malo vraj pekné sny. Imelo z liesky bolo ukazovateľom pokladov a prútikár, ktorý mal vidlicu z liesky, spoľahlivo našiel vodu, ale i kovy a iné nerasty. S imelom toľko čarovali, že získalo osobitné miesto aj v ľudovom lekárstve. Výťažok z bobúľ pomiešaný so živicou a včelím voskom liečil rôzne hnisavé rany a vredy. S prímesou vínnych kvasníc získali kozmetický prostriedok. Borové imelo pridávali kravám do krmiva, aby mali "tučnejšie mlieko". (tasr)