fotoCitáty Oscara Wilda

Filozofia nás učí so stoickou vyrovnanosťou znášať nešťastia druhých.

Wagnerovu hudbu mám radšej než ktorúkoľvek inú. Je taká hlučná, že sa pri nej dá stále hovoriť a ostatní nemôžu počuť, o čom je reč.

Ak má niekto tak málo fantázie, že musí svoje klamstvá podopierať dôkazmi, mal by radšej hneď povedať pravdu.

Robil som celé predpoludnie korektúru svojich básní a vyškrtol som jednu čiarku. Popoludní som ju dal zasa späť.

Moderné memoáre sú obvykle dielom autorov, ktorí celkom stratili pamäť, a nikdy nespravili nič, čo by stálo za rozprávanie.

Každá zlá poézia vyviera z rýdzich citov.

Stálosť je posledným útočiskom ľudí bez fantázie.

Hudobníci vždy chcú, aby bol poslucháč úplne nemý, kým on si praje, aby bol absolútne hluchý.

Manželstvo je pokus a každý pokus niečo stojí.

Láska má iste veľký význam, len by som rád vedel aký.

Presnosťou sa sami pripravujeme o čas.

OSCAR WILDE

Priezvisko Oscara Wilda sa vyslovuje v angličtine rovnako ako slovo wild, čo znamená divoký, výstredný, nespútaný, neskrotený, neposlušný... Mohol byť človek s takýmto menom iný, ako bol? Najmä keď sa narodil (roku 1854) ako Fingal O'Flahertie Will dvom výstredným ľuďom: jeho otec bol literárne činný očný chirurg, ktorého obvinili zo sexuálneho obťažovania pacientky, jeho matka známa pod pseudonymom Speranza sa raz zbavila svojich veriteľov nekonečnou recitáciou Aischyla.

Sám Wilde vzbudzoval pozornosť a pohoršenie svojím zovňajškom, oblečením, účesom a, pravdaže, aj svojimi názormi. Stal sa dokonca "hrdinom" dobovej komickej opery a kreslených vtipov v satirickom časopise Punch. V súvislosti s ním sa začal používať pojem pozér a estét v pejoratívnom zmysle. Hlásil sa k dekadencii, lartpourlartizmu, hedonizmu a bol ctiteľom čírej krásy, krásy bez úžitku a významu. Trúsil svoje aforizmy a bonmoty po salónoch a na prednáškach.

Hoci sa roku 1884 oženil a o pár rokov sa stal redaktorom časopisu Svet ženy, od roku 1891 nadviazal vzťah s lordom Douglasom. Škandál prerástol do Wildovho obvinenia z homosexuality a zatknutia. Dvojročný trest si odpykával vo väznici v Readingu. Zomrel chudobný, zneuctený a opovrhovaný v parížskom hoteli roku 1900.

Wildove literárne začiatky boli rozpačité: zbierka básní zapadla hneď po vydaní a prvé dve divadelné hry sa stretli s neúspechom. Zato kolekcia rozprávok pre dospelých Šťastný princ sa stala nesmrteľnou a vychádza dodnes. Rok 1891 bol pre Wilda najšťastnejším: vyšli ďalšie rozprávky Dom granátových jabĺk, kniha gotických poviedok Zločin lorda Arthura Savila a román Portrét Doriana Graya.

Je to strhujúci príbeh, podobenstvo o hľadaní večného života, o upísaní sa diablovi mladosti, o strachu zo starnutia a smrti. Je to však aj príbeh o skrytých vášňach a zločinoch, ktoré sa napokon vždy objavia na svetle. Dorian Gray je jednou z najtragickejších postáv svetovej literatúry. Nielenže uveril vo vlastnú nesmrteľnosť a večnú mladosť, ale aj v to, že práve on určuje svoj osud i osudy svojich blízkych. Odmieta akúkoľvek autoritu, a tak sa na konci stáva svojím sudcom.

Zničí svoj portrét namaľovaný na plátne, ktorý zaňho starne a zrkadlí všetky jeho zločiny. A vtedy sa jeho dovtedy ničím nepoznačená tvár znetvorí množstvom vrások, jaziev a úškľabkov.

Táto próza je však niečím viac ako hrôzostrašným príbehom o tajnom a temnom živote ľudí. Otvára množstvo otázok o povahe krásy a umenia. Čo je skutočnejšie - umenie či život, maľba či realita, príbeh či skutočná udalosť? Čo pretrvá ľudské skutky alebo dielo? A aká je cena za to, že sa niekto stane nesmrteľným?

Oscar Wilde zaplatil príliš vysokú cenu za to, že sa pokúsil hrať vysokú hru s krásou. Tento údajne nemravný a zvrhlý dekadent bol pod svojím extravagantným zovňajškom nesmierne citlivým a zraniteľným človekom. Uveril v absolútnu slobodu a nezáväznosť umenia, ale vedel prijať aj zodpovednosť za svoje činy. Svedkovia tvrdia, že sa mohol uväzneniu viackrát vyhnúť, ale akoby chcel svoj kalich bolesti dopiť do dna.

Tak ako jeho najtragickejšia postava - Dorian Gray - aj on akoby chcel potrestať samého seba a prijať trest za trúfalú vieru v chimérickú silu krásy a umenia.

DANIEL HEVIER