Prvý diel Half-Life bol všetko možné len nie obyčajná "strieľačka". V dobe jeho vydania boli hry tohto žánru nanajvýš verné jeho názvu. Priamočiara akcia a samé strieľanie. To sa však rozhodli autori Half-Life zmeniť. Položili obrovský dôraz na príbeh a taktiež hráča donútili premýšľať. Nutnosť používať pri hľadaní cesty vpred mozgové závity síce mohlo úspech hry ohroziť, ale nakoniec to dopadlo úplne opačne. Half-Life sa stal hitom a o to viac sa čakalo na jeho pokračovanie.
Prvý "Half" bol výnimočný aj iným spôsobom. Hlavným hrdinom nebol svalnatý drsný superhrdina, ktorý zachraňuje svet mávnutím malíčka. Dostali ste sa do kože inteligentného vedca, ktorý bol v správnom čase na správnom mieste (alebo to bolo naopak?). Gordon Freeman - ako sa tento doktor experimentálnej fyziky volá - sa nesnažil o nič iné ako o záchranu vlastnej kože.
Druhý diel však jeho rolu posúva o veľký kus vpred. Už nie je iba radovým vedcom, ale vďaka časovému posunu o niekoľko rokov, ktoré premeškal vo warpovom tuneli, je už legendárnou postavou. Zem totiž medzičasom prepadla agresívna mimozemská rasa Combine. Dej prvého dielu bol úvodnou kapitolou tejto invázie a Gordonove činy odporu mu medzičasom vybudovali kult osobnosti.
Sprevádzaný tajomným pánom G ste teda ako Gordon opäť vrátený do normálneho času. A nie len preto, aby ste dostali facku reality. Ľudstvo je totiž pod zdanlivou ochranou zmutovaných policajných jednotiek Combine uzatvorené za ostnatým drôtom totalitných mestských minisvetov. Do jedného z nich s názvom City 17 teda prichádzate ako budúci záchranca ľudstva. Aspoň tak vás vidia jeho zúbožení a terorizovaní obyvatelia. To s čím sa stretnete môžeme bez obáv prirovnať k Orwellovej vízii románu 1984. Dookola policajný teror, ktorý je predĺženou rukou Veľkého brata usmievajúceho sa z veľkých obrazoviek. Panelová mestská zástavba akoby z oka vypadla socialistickým sídliskám v dobách ich najväčšieho "rozkvetu". Všade len strach, obavy a poletujúce kamery zaznamenávajúce ten najmenší podozrivý pohyb obyvateľov.
Nebude trvať dlho a Gordon sa stane ústrednou postavou hnutia odporu. Nebol by to však Half-Life, ak by sa autori obmedzil iba na zobrazenie dookola sa opakujúceho pouličného boja s policajnými jednotkami. Budete unikať po vysušených vodných kanáloch na vznášadle, prebíjať sa zakázaným mestom zaplneným hrozivo zmutovanými a krvilačnými zombíkmi, ovládať armádu prerastených piesočných chrobákov, bojovať s lietajúcimi vojnovými člnmi a v neposlednom rade ovládať unikátne zariadenie menom Gravity Gun.
Popri iných, nijako výnimočných, ale skvelo dizajnovaných a vyvážených zbraniach, je Gravity Gun skutočnou perlou. Half-Life 2 totiž disponuje špičkovou fyzikou okolitého sveta, ktorá neslúži iba na okrasu. Všade sa totiž povaľuje množstvo bední, stolov, vrakov áut a podobne. Toto všetko môžete (a niekedy aj musíte) za pomoci Gravity Gunu využiť na vytvorenie cesty vpred alebo v boji s nepriateľmi. Každý objekt má svoju váhu, výdrž či ťažisko, a tak smiete napríklad mohutný stôl využiť ako štít alebo brutálnu zbraň vrhnutú na nepriateľa obrovskou silou Gravity Gunu. Protivníkovi takto môžete "vrátiť" jeho vlastný granát, alebo vytrhnúť z napájania jeho ochranné silové pole. Verte, že aj keď sa vám to môže zdať iba ako spestrenie, tieto možnosti budete používať radi a často. Navyše je ovládanie tejto zbrane nanajvýš intuitívne a pohodlné.
Komu by toto k zábave nestačilo, toho čaká záplava ďalšej originálnej hrateľnosti. Prakticky s každou úrovňou na vás čaká nové prostredie, nový typ boja a nová atmosféra. Hrdinské útoky striedajú zbesilé úteky a boj o holý život. Často máte k dispozícií spolubojovníkov, a keď navyše niektorí nepriatelia útočia na obe strany konfliktu, môžete sa na niektoré boje iba prizerať a takticky korigovať výsledky. Autorom sa tiež podarilo nádherne stupňovať zábavu. Ako sa postupne do hry dostávate, tá sa stáva ťažšou, bohatšou a pútavejšou.
Škoda len, že príbeh je občas až príliš zahalený tajomstvom a ak si nebudete všímať detaily, ľahko sa v ňom stratíte. Navyše ani jeho koniec nič obzvlášť nevyjasňuje a je vlastne len začiatkom veľkého boja.
Grafika hry mala byť ďalším lákadlom a treba povedať, že ním aj naozaj je. Nanajvýš sa podriaďuje realite, ale tú zobrazuje dokonale. Úžasné modely a animácie postáv majú konkurenciu už iba v detailnom a fotorealistickom prostredí pokrytom perfektnými textúrami. Ruka v ruke s fyzikou je svet Half-Life 2 doslova pastvou pre oči. Po hudobnej stránke by sa možno dala predstaviť aj bohatšia kulisa. Napriek tomu je audio stránka tohto titulu v prvom rade výsostne atmosférická a profesionálne zvládnutá.
Obrovskými obavami boli sprevádzané ohlasované hardwarové nároky. To bola však asi jediná bublina spojená s vydaním hry. Na prakticky plnohodnotné hranie vám bude stačiť aj 2 roky stará generácia grafických kariet, ktorú kúpite za pár korún vo výpredaji resp. aj tie lacnejšie nové kusy. Navyše je vizuálna degradácia na staršom hardware v podstate zanedbateľná. Half-Life 2 sa teda nemusíte báť ani pri lacnejších herných zostavách alebo keď disponujete prestarnutou grafickou kartou radu GeForce 4.
Nezvyklým hardwarovým nárokom pri hre pre jedného hráča je však internetové pripojenie. Kvôli pirátskym incidentom počas vývoja tohto titulu sa jeho autori rozhodli pristúpiť k nezvyklému kroku. Aby ste si titul zakúpený v obchode mohli zahrať, musíte ho nainštalovať na počítači pripojenom k internetu. Iba tak môže byť úspešne overené sériové číslo v škatuly hry. Pre tých, ktorý ním nedisponujú je to zlá správa. Ale v podstate stačí vziať počítač na pol hodinu ku niekomu, kto je k internetu pripojený a je po starostiach. Následne už totiž internet nebudete potrebovať. Smiešne vyznieva že sú takto "trestaní" práve legálni vlastníci hry. Pirátske distribúcie sú tohto zbavené. Naopak, permanentne "pripojení" si môžu pochvaľovať šikovný distribučný systém s názvom STEAM, ktorí po internetovej registrácií automaticky a bez vyrušovania hru aktualizuje, opravuje drobné chybičky alebo umožňuje stiahnutie bonusového materiálu.
Internet však pochopiteľne využijete aj v prípade hry pre viacerých hráčov. Tou nie je nič iné ako remake najpopulárnejšej multiplayerovej hry Counter-Strike. Hoci je v týchto dňoch možné už z internetu stiahnuť plnohodnotný Half-Life 2 multiplayer, platí že v škatuly dostanete práve Counter-Strike. Ten síce čo sa týka hrateľnosti nie je nijakou revolúciou, ale vďaka využitiu novej grafiky a fyziky je opäť geniálne hrateľný. Kto má morálny problém, že v ňom v koži teroristov bude klásť bomby a strieľať po policajtoch, má predsa na výber opačný tím. Na každom hernom serveri sa môže pridať ku proti-teroristickému komandu a byť "pravým vlastencom a bojovníkom za svetový mier". Ehm, no nič...
Bez Counter-Strike či s ním je však Half-Life 2 naozajstnou lahôdkou. Z tria novej generácie 3D akcií - Far Cry, Doom 3 a Half-Life 2 je síce iba o chlp, ale aj tak najväčšou hviezdou. Far Cry ho možno prekonáva v rozľahlosti úrovní, realizme či umelej inteligencií. Half-Life 2 mu to však dostatočne vracia prekypujúcimi nápadmi, variabilitou a atmosférou. Doom 3 je zasa o čosi graficky vyspelejší (po technickej stránke) ale nemá šancu "vďaka" svojmu spiatočníctvu a iba tupému strieľaniu.
Kto teda hľadá inteligentnú akčnú zábavu, v ktorej si okrem reflexov precvičí aj šedú kôru mozgovú, nemusí hľadať ďalej. Half-Life 2 je konečne tu! n
