veľké sústo: po desiatke nových členov má rozhodnúť o tureckom obrovi s obrovskými problémami.
Turecký premiér Recep Tayip Erdogan dokonca hovorí, že ak sa únia nerozhodne pre Turecko, islamistické násilie na jej území sa vystupňuje. Podľa tureckých komentátorov si Erdogan svoje vyhrážky mohol odpustiť. Hovoria však, že Erdogan má pravdu v tom, že keď Európa povie opäť "áno, ak", frustrácia časti tureckej populácie sa len prehĺbi.
Už teraz známe podmienky sú pre Turkov oveľa tvrdšie ako tie, ktoré dal Brusel svojim najnovším členom, vrátane Slovenska: nám nikto nehovoril o pláne B, otvorenom konci rokovaní ani o stálom obmedzení prístupu ľudí na európsky pracovný trh. Ani o tom, že sme kultúrne a nábožensky "inde".
Pochybnosti o tom, či nové členské krajiny dodržia záväzky v oblasti ľudských práv, takisto neboli také hlasné ako v prípade Turecka. Pritom Turecko muselo veľmi zásadne prekopať svoj právny systém. No niektoré zákony platia len na papieri a ich uplatňovanie je len formálne.
Turci sa čoraz častejšie pýtajú, či im členstvo v únii za to stojí. Ekonomické prognózy hovoria, že ak Turecko pôjde tak ako doteraz, má veľkú šancu dostať sa z ekonomického marazmu aj samo. Napokon jeho "čísla" sú už teraz lepšie ako rumunské či bulharské. Turci sa tiež pýtajú, prečo sa máme stať odbytišťom európskych výrobkov, keď únia nechce našich pracovníkov?
Turci odmietajú aj náboženské obavy Európy. Hovoria, že sú sekulárny štát a radikálnych duchovných si na rozdiel od Európy držia od tela (a často vo väzeniach). Upozorňujú aj na krátku pamäť Európy, keď opakujú, že Turecko bolo historicky vždy jej súčasťou.
Tureckí komentátori včera na prvých stranách denníkov apelovali na úniu, aby dala Ankare jasné stanovisko. Písali, že toto rozhodnutie nebude ani tak o Turecku, ako o únii.
JANA MIKUŠOVÁ
