Európsky parlament dal včera jasne najavo, že podporuje vstup Turecka do únie. FOTO - REUTERS
Ankara a Brusel stoja pred historickým rozhodnutím. Na summite Európskej únie dnes ide o budúcnosť nielen Turecka, ale aj EurópyEurópska únia stojí na prahu zásadného rozhodnutia. Jej lídri budú dnes a zajtra hľadať zhodu, či, odkedy a podľa akých pravidiel ponúknu Turecku rokovanie o vstupe. Ich rozhodnutie zásadne ovplyvní intenzitu a ďalšie smerovanie európskej integrácie.
S otvoreným koncom
Európsky parlament im včera nezáväzne odkázal, aby začali rozhovory s Tureckom "bez zbytočných odkladov". Odmietol, aby sa v súvislosti s Tureckom uvažovalo o "alternatívach": teda o privilegovanom členstve, čo by znamenalo, že Ankara bude blízkym partnerom, ale nie plnoprávnym členom.
Bruselské kuloáre takisto signalizujú, že na summite Turecku ponúknu členstvo, ale zdôraznia, že rokovania budú mať otvorený koniec, ktorého výsledok sa nedá vopred zaručť. Ak všetko dobre pôjde, rokovania o vstupe by sa mohli začať v druhej polovici budúceho roka. Budú trvať dlho: analytici hovoria o 10 až 15 rokoch.
"Dúfam, že sa únia rozhodne pre začiatok rokovania bez odkladu," vyhlásil turecký premiér Recep Tayip Erdogan. Ankara nalieha, aby sa únia neodklonila od "perspektívy jednoznačného, plného a bezpodmienečného členstva." Únia však teraz počíta s mnohými obmedzeniami a výnimkami.
V mnohých štátoch únie takisto neutícha volanie po alternatívach, aj keď sa skôr nepresadia. Francúzski, nemeckí i rakúski konzervatívci žiadajú pre Ankaru "privilegované partnerstvo". Otvorený koniec rokovaní chcú ďalšie krajiny, vrátane Slovenska.
Turecko v tom vidí diskrimináciu. "Meniť pravidlá uprostred hry sa nedá," argumentuje Erdogan.
Dlhé čakanie
Turecko na vstup čaká vyše 40 rokov. Až v októbri tohto roka dostala Ankara zelenú od Európskej komisie. Konštatovala, že Turecko na ceste do Európy dosiahlo dostatočný pokrok.
Kritici tohto rozhodnutia poukazujú na turecké problémy s dodržiavaním ľudských práv. Iní zdôrazňujú obrovskú priepasť medzi životnou úrovňou v únii a na tureckom vidieku a varujú pred masovou imigráciou do starej EÚ. "Obavy občanov sa musia zohľadniť," uznáva i predseda komisie José Manuel Durao Barroso.
Ďalekosiahle obmedzenia pre Turkov i po prípadnom vstupe do únie žiada napríklad Francúzsko, Dánsko, Rakúsko, Maďarsko i Slovensko. Ak by terajšie krajiny únie nedovolili Turkom hľadať si u nich prácu, neplatila by tak jedna zo základných slobôd únie. Turecko by navyše dostávalo menej peňazí z únijných fondov. Nemecko, Británia, Taliansko, Španielsko, Fínsko či Švédsko takéto reštrikcie odmietajú.
Islam a reformy
Najväčšie, často nevyslovené a zároveň najvágnejšie obavy však v sekularizovanej i kresťanskej únii asi budí islam. Hoci turecká ústava dôsledne oddeľuje štát a náboženstvo a turecké súdy dodržiavanie tohto princípu rigorózne vymáhajú, obavy z "islamizácie únie" zďaleka nepominuli. K nedôvere voči tureckému členstvu v EÚ prispieva i to, že účinnosť mnohých radikálnych reforiem, ktoré Turecko pod tlakom Bruselu prijalo, ešte nepreverila prax. To platí o zákaze mučenia políciou, zrovnoprávnení žien i o slobode prejavu menšín.
Zrelosť pre Európu musí Turecko dokázať i na medzinárodnej scéne. Kým neuzná štátnu suverenitu Cypru a nestiahne podstatnú časť svojich okupačných vojsk zo severu ostrova, nemá šancu na úspech rokovaní. Cyperská vláda má rovnako ako všetky ostatné štáty únie právo veta. Podľa niektorých zdrojov je práve cyperské veto poslednou brzdou pre tých, čo nechcú Ankaru v únii.
Priepasť neznalosti
Odmietavý postoj voči Turecku podľa Európskej komisie pramení z nedostatočnej informovanosti. "Musíme prekonať priepasť neznalosti na oboch stranách," tvrdí podpredsedníčka Komisie Margot Wallströmová, ktorá preto plánuje osvetovú kampaň.
Bude na ňu mať veľa času. Ak summit podľa očakávania diplomatov schváli rokovania s Tureckom, rozhovory sa začnú najskôr na jeseň budúceho roka a skončia sa najskôr v roku 2014. A potom budú o členstve Turecka rozhodovať členské štáty únie.
Argumenty zástancov a odporcov integrácie
Za:
ak spĺňa Turecko platné kritériá, má právo na rokovanie o vstupe Turecko by muselo dodržiavať právo a predpisy únie, čo by sa dalo vymáhať i súdne Turecko bude baštou boja proti terorizmu v okolitých krajinách Ankara by musela uznať štátnu suverenitu celého Cypru Turecko by posilnilo geopolitickú pozíciu EÚ šance pre odbyt a investorov z krajín terajšej EÚ Proti:
terajšia únia nie je schopná Turecko absorbovať ani Turecko nie je na rokovanie zrelé: inštitucionálne, ekonomicky ani kultúrne priepastné rozdiely medzi západom a východom, veľkomestami a vidiekom Turecka Turecko patrí, nielen geograficky, viac do Ázie islamské tradície sú nezlučiteľné s európskymi Turecko je príliš veľké, získalo silný vplyv ekonomicky vstup veľa výhod neprinesie, EÚ a Turecko aj tak tvoria colnú úniu (zel) Turecká cesta do únie
1963
Turecko uzavrelo asociačnú dohodu s Európskym hospodárskym spoločenstvom.
1978
EHS navrhovalo, aby Turecko podalo prihlášku na vstup spolu so svojím rivalom Gréckom, Anakara to odmietla.
1980
Vojenský prevrat v Turecku, vzťahy s Bruselom sú na bode mrazu.
1983
Parlamentné voľby v Turecku, zlepšovanie vzťahov.
1987
Podali prihlášku na členstvo do únie.
1997
Lídri EÚ neudelili Turecku štatút kandidáta, aby začali rokovania.
1999
Členovia únie na summite v Helsinkách uznali Turecko za krajinu žiadajúcu o vstup do únie, ale zdôraznili, že Ankara musí prijať reformy.
2002
Zásadné ústavné zmeny v Turecku, zrušenie trestu smrti, voľby vyhráva Strana spravodlivosti a rozvoja s islamskou minulosťou, únia stanovila december 2004 za dátum, keď určí začiatok vstupných rokovaní, ak budú turecké reformy dostatočné.
2003
Turecko povoľuje vysielanie v kurdčine, znižuje vplyv armády na vládu.
2004
január - Šéf Európskej komisie Romano Prodi ako prvý šéf komisie od roku 1963 navštívil Turecko,
máj - ďalšie reformy súdnictva,
september - spor medzi Tureckom a úniou o Trestný zákonník, ktorý definoval neveru ako trestný čin.
október - Európska komisia odporučila začať vstupné rokovania s Tureckom, ale dala najavo, že ich preruší, ak bude mať Turecko deficity v oblasti ľudských práv.
(reuters)
Autor: David Zelinger, Brusel
