Takýmto spôsobom navrhli v Bruseli zmierniť postoj únie voči Kube experti pracovnej skupiny a súhlasilo s tým aj Slovensko. "Opatrenie by sa malo zaviesť na skúšobnú polročnú lehotu, nás sa však nedotkne, keďže recepcia slovenského veľvyslanectva bude až v septembri," povedal Rastislav Hindický z ministerstva zahraničia, ktorý sa na rokovaní pracovnej skupiny zúčastnil.
O zmene vzťahov medzi Bruselom a Havanou rozhodnú ministri zahraničných vecí koncom januára.
Hindický v utorok informoval partnerov z únie aj o liste kubánskej veľvyslankyne na Slovensku, ktorá výzvy predsedu parlamentu Pavla Hrušovského na dodržiavania ľudských práv na Kube označila za "úbohé". Väčšina z nich o liste vedela a pozastavovala sa nad hrubým slovníkom, ktorý veľvyslankyňa použila.
Pozývanie disidentov na recepcie bolo najväčším tŕňom v oku Castrovej vlády potom, čo únia minulý rok zmrazila diplomatické vzťahy s Kubou. Únia teraz zvažuje iné formy podpory kubánskej opozície a chce Castrovi ukázať dobrú vôľu. V záverečnom vyhlásení pracovnej skupiny sa hovorí o "pozitívnom kroku vpred".
"Pozvánky mali pre disidentov nesmierny význam. Mohli sa stretnúť a rozprávať sa spolu bez toho, aby mali strach, že ich tajná polícia hneď zatkne," povedal pre české Hospodárske noviny Frank Calzón, riaditeľ organizácie Centrum pre slobodnú Kubu vo Washingtone. "Teraz bude Castro rozhodovať, kto smie a kto nesmie na ambasády suverénnych krajín," dodal.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
