Starosta Peter Ryška, ktorý sa vzoprel elektrárňam a žiada dve miliardy odškodné za poškodené meno obce a problémy po havárii Jadrovej elektrárne A1 v sedemdesiatych rokoch. Foto SME - Richard Filipko
V rovinatej obci je asi toľko stromov ako elektrických stĺpov a v každom kredenci v dedine majú bezpečnostný balíček - tabletky jódové profilaktiká. Ide totiž o Jaslovské Bohunice a necelý kilometer za posledným dedinským domom sú prvé budovy veľkého objektu Jadrovej elektrárne.
Život obyvateľov Jaslovských Bohuníc sa od života ľudí v iných dedinách odlišuje. Keď sa niekde vo svete rozpúta veľký vojnový konflikt alebo tajné služby naznačia možné útoky, v dedine je zvýšená ochrana, ľudia majú obmedzený pohyb.
A tabletky v kredenci majú pripravené pre prípad nehody v elektrárni a úniku rádioaktivity. Sú na ochranu štítnej žľazy.
Najstaršia generácia si musela zvyknúť, mladá už nevie, ako je nežiť bez jadrovej elektrárne.
Pani vychádzajúca v centre obce z obchodu tvrdí, že na haváriu elektrárne A1 v sedemdesiatych rokoch si dobre pamätá, ale podľa nej to bolo dávno a nehoda nebola veľká. "Robila som v rozmnožovni, keď bola havária, vyviezli nás preč, no na druhý deň sme išli do roboty."
Zakázané rekonštrukcie
Sused, bývalý autobusár, ktorý roky jazdil na trase Trnava - Jaslovské Bohunice, hovorí, že keď elektráreň stavali, vozil inžinierov z Prahy. "Mal som malý autobus, chodili sme po poli, inžinieri natĺkli kolíky, vyznačovali, kde čo bude. Ráno sme prišli na pole, kolíky vyhádzané, všetko bolo preč. Dedinčania sa hnevali, že tu chcú stavať elektráreň, mali tam role. Ale nepomohli si, kolíky natĺkli znovu."
Jeho manželka je spokojná, že v elektrárni pracuje veľa ľudí a dobre zarábajú. Kedysi brali aj nevyučených, ženy robili upratovačky a pomocné práce. "Dobre si zarobili a boli spokojní. Ja som tam robila v práčovni 23 rokov. Nezamestnanosť tu nie je veľká, iba robotníci z Hydrostavu zostali na ulici, keď sa firma rozpadla."
Obaja sa sťažujú iba na premávku, kedysi to bola pokojná obec, dnes cez ňu jazdí plno áut.
Problémy mali ľudia pred spustením elektrárne A1 s domami, lebo v obci bola pätnásťročná stavebná uzávera. Zakázané boli nové stavby a dedinčania si nemohli na svojich starších domoch nič ani rekonštruovať. "Rekonštruovali sme načierno. Za bony sme kupovali cement, obkladačky, tajne nosili domov a rekonštruovali kuchyňu," hovoria manželia. Pani ide do kuchyne, prináša vrecúško - tabletky a informačný leták. "S týmto musíme žiť, keby sa niečo stalo."
Sťažené podnikanie
Predseda miestneho družstva Vladimír Pekár hovorí, že podnikanie v Bohuniciach je ťažšie ako inde. "Jednému odberateľovi sme chceli dodávať suroviny, ale žiadal od nás certifikát, či nie sú ožiarené. Keď sme dostali certifikát, tovar zobral a je spokojný. Dodávame mu stále, ale keby sme chceli niečo predávať do zahraničia, najmä do Rakúska, je pre nás jednoznačné mínus, že sme z Bohuníc."
Keď sa objavia na poli škodce, roľníci musia okamžite konať. "Inde hneď postriekajú. Lenže u nás letci nechcú lietať, lebo je tu množstvo stĺpov. Okrem toho musíme vždy dať žiadosť do atómky, odtiaľ ide žiadosť na Úrad jadrového dozoru," hovorí predseda. Je spokojný, že niečo zarobili aj pri spolupráci s elektrárňou, preto vie sťažené podmienky odpustiť, ale "teraz sa región dostáva do nejakého zlého pohľadu. Neviem, či od Slovenských elektrární, alebo priamo od atómky".
Utekali po poli
Starosta Jaslovských Bohuníc Peter Ryška pracoval v elektrárni A1, keď sa tam stala nehoda. "Priamo pri nehode zomreli dvaja pracovníci, lebo nepočuli výstražné znamenia," hovorí. Podľa neho niekto hrubo porušil bezpečnostné pravidlá, nebohým zamestnancom zavreli dvere, aby nemohli utiecť zo zóny. Udusili sa oxidom uhoľnatým.
"Ja som bol vtedy mladý. Nik nám nehodu neoznámil. Ani zamestnanci poriadne nevedeli, čo sa deje. Cez okná sme videli ľudí utekať cez pole, nečakali ani na dopravu. Utekali tí, čo vedeli, o čo ide. Ostatní sme sa čudovali, čo sa robí. Neskôr nám vedenie hovorilo, že sa nič nestalo," hovorí starosta.
Rozhlas v elektrárni hlásil, aby ľudia nevychádzali von, lebo to je základ - nenadýchať sa. Pôvodne nehodu tutlali a tvrdili, že nedošlo k závažným poškodeniam, ani únikom do prostredia, podľa starostu klamali.
"Bolo veľké šťastie, že nedošlo k výraznému poškodeniu aktívnej zóny. Ja to beriem ako hrdinstvo zamestnancov v sále, ktorí dokázali zavážací stroj vrátiť späť na otvorený poškodený kanál a zabránili úniku chladiva. Zariadenie sa potom dalo ešte odstaviť. Keby to neurobili, nevedno, kde by skončilo palivo, kde reaktor," hovorí starosta Peter Ryška, podľa ktorého sa rádioaktivita šírila aj cez kanál, kontaminované boli podzemné vody.
