Moravská skupina Fleret práve vydáva svoj desiaty album Pumkanonem. Ako vraví, títo "ogaři z Vizovic" aj po vyše dvadsiatich rokoch spievajú, ako im zobáky narástli. Fleret je priamy protiklad mnohých českých hudobníkov, ktorí dokážu presvedčiť najmä vďaka štylizácii v duchu doby. Hlavnou zbraňou skupiny vedenej kapelníkom ZDENKOM HRACHOVÝM je moravská bezprostrednosť.

Tvrdíte, že Fleret robí inú hudbu než väčšina zástupcov súčasnej scény world music. V čom je rozdiel?

Nám nejde o zaznamenanie folklóru. Na prvých platniach máme pesničky, ktoré ľudia dlho považovali za ľudové. Pritom sú to piesne umelé, na ktoré sme skladali texty i muziku my. Bližšie k folklóru sme sa dostali vďaka spolupráci s Jarmilou Šulákovou. My však duchom folkloristi vôbec nie sme.

Je pravda, že vaša spolupráca sa končí?

Jarmila je už pani v rokoch, i keď je pravda, že je v dobrej kondícii. Desať rokov našej spolupráce by sme chceli zavŕšiť ešte jednou platňou. Chceme ju nahrať na jar a absolvovať spoločné turné. Potom už ďalšie projekty neplánujeme, ale pokiaľ bude Jarmila ešte chcieť a zdravie jej to umožní, urobíme raz do roka mesačné turné. Do budúcnosti sa chcem viac sústrediť na tvorbu Fleretu.

Vašu hudbu tvorí viacero žánrov a štýlov, ktoré pohromade udržuje hlavne zábava na pódiu i pod ním.

Keď sme v minulosti hosťovali na rockových prehliadkach, často sme hrali tvrdšie než vyhlásené rockové partie pred nami, ale aj tak nás považovali za trampov z Porty. Dnes z našej hudby cítiť možno viac funky, ale na každej novej platni máme aj nejakú folklórnu paródiu. Podobné srandy od nás ľudia očakávajú aj na koncertoch.

Nová platňa Pumkanonem je teda odklonom od tradície?

U nás v republike je to teraz trochu prečechomorované. Čechomor dostal ľudovú pesničku do popu, ale mne tento trend nie je príliš sympatický. Mnoho kapiel ho už začalo kopírovať. Aj keď my sami sme s čímsi podobným kedysi koketovali, dnes od tohto skôr ustupujeme.

Poslucháč, ktorý vás nepozná, by sa mohol vyľakať hneď po prvých taktoch nového albumu. Ako by ste ho motivovali, aby dopočúval až do konca?

Sme z Vizovic a na Slovensko je to odtiaľ cez kopec. Som presvedčený o tom, že táto muzika by mohla byť bližšia slovenským poslucháčom, než napríklad tým českým v Prahe.

Na Slovensku je viacero skupín, ktoré stavajú skôr na humore a muzika im slúži ako prívesok. Aký máte vzťah k tejto forme zábavy?

V lete sme hrali na Jánošíkových dňoch v Terchovej a bol som dosť prekvapený, že uvádzanie dali usporiadatelia na starosť práve takejto partii. Robili z toho zbytočný humor a klišé a vkladali ich aj tam, kde sa to nehodilo - napríklad medzi balkánsku dychovku a ortodoxné folklórne súbory. Je pravda, že tí mladí sa tým bavili, ale ja by som to určite tak nerobil.

Prijali ste však pozvanie do televíznych Drišľakovín.

Vôbec som nevedel, o čo ide, okrem toho, že je to program s vysokou sledovanosťou. Na druhej strane sme sa tomu nijako nebránili, pretože máme Slovensko veľmi radi a chceli by sme sa tu presadiť.

Texty na vašich internetových stránkach sú okrem iného aj v ruštine. Prečo?

Kedysi sme mali ísť hrať do Ruska, ale nijaký iný prospech z toho nemáme. Sme Slovania, a tak máme blízko k ruskej kultúre. Môžem povedať, že občas žijem štýlom, ktorý je skôr bližší Rusku alebo Ukrajine, než tomu, aký sa k nám dostáva zo Západu.

Považujete sám seba za pesničkára?

V podstate áno. Najradšej mám také pesničky, ktoré si ľudia zahrajú pri ohni alebo na večierku. Snažíme sa naše skladby zaranžovať tak, aby sa pôvodná myšlienka nestratila v bahne rôznych inštrumentácií a medzihier.

Autor: MARTIN CHROBÁK(Autor je hudobným publicistom)