Vojtěch Mareš (na snímke vľavo) vo funkcii reprezentačného trénera hádzanárok končí, jeho miesto s najväčšou pravdepodobnosťou zaujme Martin Gregor (vpravo), ktorému by asistenta mal robiť Ľubomír Popluhár a akéhosi poradcu prezident ŠKP Banská Bystrica Viktor Kovaľov.
Zásadu trikrát a dosť uznáva aj slovenský hádzanársky zväz. Po tom, čo sa ani v tretej kvalifikácii po sebe český tréner Vojtěch Mareš nedočkal na lavičke ženskej reprezentácie postupu na vrcholný šampionát, rozhodlo sa vedenie zväzu k 31. decembru rozviazať so 66-ročným koučom zmluvu. Na jeho miesto navrhlo Marešovho bývalého spoluhráča z pražskej Dukly a reprezentačného kolegu z MS 1967 vo Švédsku (Československo získalo zlaté medaily) Martina Gregora.
Nominácia 64-ročného Prešovčana, ktorý v rokoch 1986 a 1987 vyhral so ženami ZVL Prešov federálnu ligu (od tých čias trénoval len mužov) podlieha ešte schváleniu reprezentačnej komisie. Tá zasadne 8. januára, no vymenovanie súčasného trénera juniorov by malo byť len formalitou.
Po iné roky menoval zväz nového trénera prostredníctvom výberového konania, tentoraz k nemu neprikročil. "Neosvedčilo sa nám to. To posledné vyhrala Viera Zaťková a to, že som ju v tých časoch preferoval práve pred Martinom Gregorom, považujem za jednu zo svojich najväčších chýb. Nemala skúsenosti, na prípravu sme vynaložili nemalé peniaze a neprinieslo to žiaden úspech," priznal na včerajšej tlačovej konferencii súčasný šéf slovenskej hádzanej Pavol Derfényi.
Mareš: S Češkami to šlo ľahšie
Ak Gregora do funkcie schvália, čaká ho neľahká úloha. Súčasná ženská reprezentácia kráča v kvalifikáciách od neúspechu k neúspechu. Vojtěch Mareš navyše musel čeliť aj neochote viacerých hráčok (napr. Mravíková, Šimáková či Uhráková) reprezentovať. "Na posledný kvalifikačný turnaj do poľských Kielcov (o postup na MS 2005 do Petrohradu - pozn. red.) som povolal osemnásť dievčat, no prišlo len dvanásť," povzdychol si.
Výčitky, že počas dva a pol roka pri slovenskej reprezentácii (nastúpil 6. augusta 2002) neodviedol maximum, však nemal. "Vždy som nominoval to najlepšie, čo Slovensko v tom čase malo k dispozícii. Už nebola hráčka navyše. Výhovorky, akými odmietali reprezentovať krajinu, mi však niekedy pripadali až nenormálne. Presvedčiť české hráčky, ktoré som predtým viedol, bolo oveľa ľahšie. Možno som mal byť trochu ostrejší," dodal Mareš.
České reprezentantky už štyri roky za štart v národnom tímu peniaze nedostávajú, ale stále ochotne prídu. Viaceré Slovenky, najmä legionárky, radšej zostali hrať v zahraničných kluboch, ako by pomohli krajine konečne sa predrať na nejaký vrcholný šampionát. Tak to bolo aj v predchádzajúcej kvalifikácii o postup na práve prebiehajúce ME 2004 v Maďarsku. Tam sa pod neúčasť niektorých podpísal vraj aj strach zo zlyhania. "V baráži sa nám ušli Srbky, teoreticky sme boli bez šance na postup a našli sa také, čo sa báli, že si pokazia meno," domnieva sa Mareš.
Bezradný zväz
S neochotou reprezentovať pod tým či oným trénerom si zatiaľ zväz celkom nevie poradiť. Má síce nachystané reprezentačné zmluvy, až na Šalianky a Banskobystričanku Bencsöovú ich však väčšina hráčok nepodpísala. "Nemôžeme ich prinútiť, aby hrali, keď nechcú. V tejto chvíli sme bezmocní," priznal Derfényi.
Štartovné za národný tím je nízke (100 Sk na deň za prípravný zraz, dvojnásobok počas kvalifikácie), no hráčkam plat v klube beží. Derfényi už avizoval možné zvýšenie štartovného, podľa reprezentačného trénera mužov Petra Hatalčíka by však otázka reprezentácie nemala stáť na peniazoch. "Reprezentácia je o vzťahu a prístupe. V minulosti sme boli radi, keď sme dostali pozvánku a nedostávali sme ani korunu."
Ďalšou príčinou neúspechu vidí Mareš v malom počte zrazov, ale to je otázka termínov. Viac ho trápil úbytok kvalitných spojok. "Ony určujú výkonnosť a nám v priebehu krátkeho času odišli Kormanová, Vlčková, Šalatová i Glankovičová. A keď sme navyše nepremieňali šance, postup sa rozplynul." Pritom podľa Derfényiho to pre Slovenky v Kielcach mala byť samozrejmosť.
