"V architektúre by sa dali nájsť nové funkcie v spojení so svetlom, čo tvorí súčasť mojich výskumov. Hľadám architektúru, ktorá by bola priamo senzitívna na svetlo, cyklus dňa a noci," hovorí sklár Štěpán Pala. FOTO SME - PAVOL MAJER
Do výstavnej koncepcie Galérie Komart spadajú najmä projekty zamerané na výtvarníkov z oblasti geometrie a konštruktivistických prúdov výtvarného umenia. Jedným z takých je aj sklár českého pôvodu žijúci na Slovensku ŠTůPÁN PALA (1944). Spolu s manželkou Zorou Palovou dnes patria k jedným z najžiadanejších sklárskych výtvarníkov vo svete. V Bratislave Pala predstavuje najnovšiu tvorbu - priestorové kresby a sklené objekty s laserovou kresbou. Sám o svojom myslení hovorí, že je viac geometrické, kým tvorba jeho manželky intuitívna. A aj preto tentoraz vystavuje v priestoroch Komartu sólo.
Čo vás láka na spojení geometrie a skla?
Fascinuje ma priestor. Javí sa mi ako tajomný a nádherný. Sklo je hmota, ktorá by sa mohla viazať na priestor v troch až štyroch rovinách, a to ma láka.
Vyplýva váš záujem o priestor aj zo záujmu o architektúru?
Niektoré moje práce sa dajú nazvať aj architektúrou. V čase, keď na VŠVU učil Václav Cigler, niektoré veci sa robili ako ideové sondy pre vesmírnu architektúru, architektúru vyžiarenú, spojenú so svetlom, s virtuálnym zrkadlením. A to sú zaujímavé problémy, pre ktoré mi geometria veľmi vyhovuje.
Robíte ešte práce do architektúry?
Už dlhšie ich nerobím, ale keby ma niekto oslovil a bolo by to zaujímavé, tak rád. Pri návrhoch vychádzam z toho, čo poznám, čo som zrealizoval v menšom. Návrh však musím podriadiť skutočnosti, teda samotnému priestoru.
Máte vysnívaný priestor, do ktorého by ste chceli urobiť výtvarný vstup?
Zaujímajú ma niektoré čisté minimalistické priestory. Viem si predstaviť snovú realizáciu do takéhoto priestoru, čo však v tomto čase nevidím ako reálne.
Súčasná architektúra je hlavne o skle a kove. Súhlasíte so spôsobom, akým je dnes táto kombinácia prezentovaná?
Existuje smer, ktorý je blízky mojej tvorbe. Sú to zrkadlové steny, ktoré odrážajú oblohu, stromy, mesto a ľudí. A ten hovorí, že architektúra je druhá krajina.
Sledujete situáciu v domácej sklárskej tvorbe?
Sklárov je dosť, ale tých, čo robia voľne do skla, je menej.
Čo je príčinou?
Ťažko sa to komplexne vysvetľuje. Začať so sklom stojí veľa peňazí. Je to drahá a náročná záležitosť, technológie sú zložitejšie ako v obyčajnom sochárstve. Sklo je oproti bronzu technologicky oveľa náročnejšie, ťažšie sa brúsi a leští. Mladí väčšinou nedostali v škole taký náboj, aký sme mali my, a túžili napriek všetkému robiť iba sklo. Zo školy nie sú pripravení, že to bude taký boj.
Štěpán Pala: Kresba svetlom do masy skla, 2004.
