FOTO - ČTK

Bican mal smolu, že najlepšie futbalové roky mu zničila druhá svetová vojna. Kanonier nad kanonierov dal počas kariéry viac než päťtisíc gólov! V lige ich nastrieľal 643, z toho v najvyššej československej súťaži 447, čo je zrejme neprekonateľný rekord v oboch krajinách našej bývalej republiky.

Žiarivá hviezda Pepi, planétka Pepi

Vysoký, výborne stavaný typický útočník mal všetko, čo patrí k svetovej triede. Pálil oboma nohami, vedel prekonať súperovho brankára bombou z diaľky, ale aj umiestnenou technickou strelou. Tradujú sa o ňom historky, ako obišiel všetkých protihráčov vrátane brankára a ešte pred gólovým zakončením stačil poklepať na žrď brány. Bican nezosmiešňoval, Pepi tak veľmi miloval futbal, že mu každý drobný žart odpustil. Pepi bola Bicanova prezývka a podľa nej pomenovali aj planétku medzi Marsom a Jupiterom.

Žiarivá futbalová hviezda Pepiho nezapadne nikdy. S aktívnym futbalom skončil v naobľúbenejšom červeno-bielom drese pražskej Slavie. Mal 42 rokov!

Uznaný najlepší strelec histórie

Svetového uznania sa Bican dočkal na začiatku tohto storočia. Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov ho vyhlásila v roku 2001 za najlepšieho futbalového strelca histórie. Stalo sa tak v nemeckom Rothenburgu, keď mu priznali aj góly strelené počas 2. svetovej vojny (presne 196).

Bican najradšej rozprával o góloch. Keď občas spolukomentoval v televízii, horekoval nad každou nepremenenou šancou. Futbal jeho čias a dneška porovnával na jednoduchom príklade: „Gólové šance boli rovnaké pred sto rokmi a budú aj o sto rokov. Ja som ich deväťdesiatpäť percent premenil.“

Bican sa narodil vo Viedni. Začínal ako dvanásťročný v miestnej Herthe. Slávny Rapid ho angažoval už sedemnásťročného. Potom ho tento medzivojnový veľkoklub nechcel pustiť do rovnako slávnej pražskej Slavie. Preto najskôr prestúpil do konkurenčnej viedenskej Admiry a odtiaľ sa presťahoval do Prahy. Zošívaní zaplatili za neho 150-tisíc korún, čo bola vtedy cena dvoch luxusných víl.

Na majstrovstvách sveta hral za Rakúsko v roku 1934, Francúzom dal gól. Za novú vlasť mal hrať na MS 1938. Vo Francúzsku ale nenastúpil (ČSR vypadla až v opakovanom stretnutí s Brazíliou - 1:2, ktoré dochytal Plánička so zlomenou rukou), občianstvo získal päť týždňov po šampionáte. V československých farbách nastúpil v štrnástich medzištátnych zápasoch. Dal v nich dvanásť gólov.

Skromný človek

Pepi Bican patril v prvej republike k pražskej bohéme. Chodil na večierky s Janom Werichom, s Vlastom Burianom hrával tenis. Po vojne dostal množstvo ponúk z najslávnejších európskych klubov. Zostal doma. Po februári 1948 ho komunistickí ideológovia ihneď zaradili medzi buržoáznych zbohatlíkov a odsúdeniahodných profesionálov. Chcel odísť z očí (prestúpil do druholigových Vítkovíc), ale eštebákom neunikol. Kŕmil v zoo, vykladal vagóny, robil s krompáčom.

Bicana „omilostili“ v roku 1968. Istý čas trénoval belgický divízny klub Tongeren, skúšal to aj na lavičke Slavie. Bol ale príliš veľkým futbalistom. Ťažko sa vedel čo i len pozerať na priemerného hráča.

Slávny hráč bratislavského Slovana MUDr. Božin Laskov dával nezabudnuteľné góly v belasom drese z postu spojky alebo stredného útočníka. S Pepim Bicanom sa stretol v československej reprezentácii v rokoch 1945-1946. Na legendárneho kanoniera B. Laskov spomína: „Pepi hral stredného útočníka, ja spojku, teda sme na ihrisku často spolupracovali. Nikdy mi nešlo do hlavy, ako môže byť robustný chlapisko tak technicky vybavený a rýchly (Bican vedel zabenúť 100 m za 10,8 sekundy - pozn. red.). Bol to iste najlepší center svojej doby. Vedel dávať góly tvrdou strelou i rafinovane. Pálil spoza šestnástky, zblízka, vedel sa presadiť proti viacerým protihráčom. Mal cit pre presnú prihávku, vedel ju prijať na najsprávnejšom mieste. Bol to skvelý chlap. Iste bol medzi nami najslávnejší, ale pritom možno aj najskromnejší. Práve Pepiho skromnosť mi najviac utkvela v pamäti.“