Aké sú v súčasnosti šance Slovenska?

„Slovensko sa všeobecne počíta medzi krajiny s vynikajúcou šancou dostať pozvánku. Neznamená to však, že už nemáte čo robiť a môžete rok so založenými rukami čakať na pozvanie. Veľa ešte musíte urobiť v domácej obrannej politike. Uznáva sa, že Slovensko urobilo obrovský kus práce, niektoré výsledky sú skutočne vynikajúce. Ak budete takto pokračovať a ak nedôjde k nejakému vnútropolitickému zemetraseniu, tak je veľmi veľká šanca, že pozvánku dostanete.“

Čo by spôsobil návrat Vladimíra Mečiara?

„Mečiar je pre Slovensko stop. Bodka.“

Vnímajú to tak všetky členské krajiny?

„Neviem, či to tak vníma všetkých 19 členských krajín, ale to na zablokovanie jednej pozvánky vôbec netreba. Na to stačí jedna členská krajina. Pozvanie je záležitosťou konsenzu 19 krajín a pozvánku potom musia ešte všetci ratifikovať v parlamentoch. Keď hovorím, že návrat pána Mečiara do slovenskej exekutívy by znamenal stop pre slovenský vstup do NATO, neznamená to nutne, že sa na to tak pozerá všetkých 19 členov. Stačí, aby to tak bral jeden. A určite je minimálne jedna krajina, ktorá sa na to tak pozerá.“

Mečiar sa však v poslednom čase tvári ako stúpenec NATO. Nezmenili ste naňho názor?

„Je to otázka dôveryhodnosti a politiky strany. To, že sa pán Mečiar a jeho HZDS v posledných mesiacoch priklonili na stranu vstupu do NATO, je pozitívne. To sa nedá oddiskutovať. Keby aj pre nič iné, tak preto, že to bude mať určitý vplyv na verejnú mienku. Podpora verejnosti sa v aliancii veľmi pozorne sleduje. Vieme, že od kosovskej krízy podpora u vás rastie. A nepochybujem, že niekoľko percent pribudlo vďaka obratu v politike HZDS. Na druhej strane, HZDS je takou stranou, akou je, pán Mečiar má takú reputáciu, akú má. Nejde len o to, aké praktiky používal ako premiér. Ide aj o jeho predošlé názory na alianciu. Dobre si tu pamätáme, aké názory mal počas kosovskej krízy.“

Ako sa pozeráte na Roberta Fica?

„O pánu Ficovi dobre vieme. Nemá za sebou históriu vo vláde. Preto má vklad dôvery ako každý iný politik z hociktorej krajiny. Pokiaľ niečo nepokazí, má šancu. S Ficom som sa v NATO dokonca aj osobne stretol. Mal som dojem, že akokoľvek môže byť na Slovensku rozporuplne vnímaný, vo svojej zahraničnopolitickej línii sleduje vstup Slovenska do aliancie. Z hľadiska Bruselu nie je Ficova prítomnosť vo vláde prekážkou pre slovenské pozvanie.“

Ešte prednedávnom sa zdalo, že prekážkou pre rozšírenie môže byť postoj Ruska. Akú rolu zohrá Moskva pri pozývaní?

„Z nášho pohľadu výhrady Moskvy k rozširovaniu trvajú. Rusko však nemá právo veta. Naďalej môže brblať, ale tam sa to končí. Či bude brblať viac, alebo menej, to už nie je dôležité. Bude iba brblať.“

Teraz sa však začalo Rusko s NATO zbližovať. Ako to vnímate?

„Vzťah s Ruskom sa mení, nemení sa však až tak zásadne, ako by si mnohí aj tu v NATO priali. Sú tu však dôležité historické dôvody, a to nemyslím dávnu históriu, ale posledných desať rokov, prečo treba k Rusku pristupovať skôr obozretne. Vzťah, ktorý budujeme s Ruskom, musí byť vzťahom do každého počasia. Jeho inštitucionálne zakotvenie musí vydržať aj nepohodu a tá príde. Pred dvomi rokmi boli vzťahy v dôsledku Kosova veľmi napäté, teraz sú dobré. Nie je príliš múdre budovať vzťah s krajinou na vzťahu s jedným človekom. Putinovi sa o tri roky skončí volebné obdobie. A treba tiež sledovať, do akej miery je politika osvieteného vodcu rozšírená po krajine.“

Medzi faktormi, ktoré by mohli pribrzdiť rozšírenie, sa uvádza aj skúsenosť s novými členmi v aliancii – teda s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom.

„Pre niektoré kruhy to bude tiež meradlom. Nie som si však celkom istý, ako vážne to treba brať. Niet sporu, že v našej obrannej reforme sme sklamali. Zaspali sme. Ak by sme teda brali skúsenosti s Českou republikou prísne, bol by tu určitý dôvod na varovný postoj. Ale je to varovanie pre nás, aby sme si doma urobili poriadok. Nie je to tak, že by niekto hovoril: Česi to pokazili a tým to pokazili aj Slovákom. Pozvánka Slovensku záleží na jeho vlastnej pripravenosti a domácich pomeroch.“

MATÚŠ KOSTOLNÝ