Stranícky denník síce začal vychádzať vo farbe, od polovice 90. rokov má KSČM webovské stránky a trvalo sa etablovala v celoplošných médiách. No napriek tomu naďalej zaostáva v moderných trendoch reklamy a ovplyvňovania mienky.
To sa má teraz zmeniť. Rádio by podľa Zdeňka Štefku, komunistického experta na komunikáciu, malo byť súčasťou volebnej kampane už v roku 2006. "Máme na zreteli predovšetkým ofenzívnejšiu politiku," vysvetľuje predseda KSČM Miroslav Grebeníček.
Cieľom totiž nie je reformovať stalinistickú partaj ako v Česku permanentne očakáva časť intelektuálov, ale dokončiť proces porážky rivala na ľavici - ČSSD. Už teraz sú komunisti stabilne druhým najsilnejším subjektom v krajine s približne 20-percentnou podporou.
Tento ťah KSČM nie je náhodný. Prichádza v čase, keď sa zdá, že vládna sociálna demokracia už natrvalo stráca potenciál lídra politickej scény. Po troch prehraných voľbách sa jej preferencie nachádzajú na trinástich percentách, členská základňa je rozpoltená v elementárnych ideových otázkach. Podľa niektorých politológov bol Zemanov 30-percentný boom na prelome tisícročia iba neprirodzeným výkyvom a v bežných pomeroch by pre socialistov malo byť 12-17 percent štandardom.
Matematika a volebný systém v súčasnosti spôsobuje, že pre ČSSD zostáva veľmi obmedzený manévrovací priestor. Politický stred sa vyznačuje nestálosťou voličov, a predovšetkým množstvom nevoličov. Hypoteticky môže ČSSD získať len naľavo, čo je aj predstava ministra Zdeňka Škromacha, súpera predsedu strany Stanislava Grossa. Musela by ale zvádzať dopredu nerovný boj s oveľa skúsenejšou KSČM. Práve vzťah medzi sociálnou demokraciou a komunistami bude v nasledujúcich rokoch na ľavici dominantným.
Podmienkou takéhoto boja bude zo strany ČSSD predovšetkým schopnosť ideologicky sa voči KSČM vymedziť, a to je v danej situácii nemožné. Manéver doľava totiž väčšinou presadzujú bývalí komunisti, ktorí sami majú problém s integritou. Od tých v KSČM ich odlišuje len osudová chyba, keď s vidinou kariéry začiatkom 90. rokov prestúpili do zlej strany. V stave neakcieschopnosti sa tak sociálni demokrati stávajú chutným sústom pre komunistickú stranu.
Autor: MARTIN ČAREK pre SME
