Milanko je výrečný chlapec s obrovskou chuťou do života. Podľa učiteľky je prínosom pre celú triedu. Deti sa akosi automaticky naučili pomáhať spolužiakovi, keď si nevie poradiť sám. FOTO - TASR
príklady.
Keď si sadne naspäť do svojej špeciálnej lavice, do zošita píše pre zmenu ľavou nohou. Milanko sa rozhodol zobrať osud do vlastných nôh, pretože ruky mu nenarástli.
"Keď sa v myjavskej nemocnici narodil, lekári mi povedali, že má len takú kozmetickú chybu. Nebude mať ruky a nikdy nebude chodiť," spomína na najťažšie chvíle svojho života mama Anna Valášková. Žiadne z lekárskych vyšetrení pred pôrodom nenaznačovalo, že by nemalo byť niečo v poriadku, o to bol žiaľ rodičov po narodení Milanka väčší. Dnes už je všetko inak. Na slzy a otázky bez odpovedí niet času.
Milanko sa chce vyrovnať svojim rovesníkom a zatiaľ sa mu to darí. Nohami, ktoré tiež nie sú v úplnom poriadku, ovláda počítač, nohami maľuje, nohami píše, nohami si sám vykladá šlabikár z tašky.
V Základnej škole v Sobotišti pri Senici je vzorovým príkladom integrácie postihnutého medzi zdravé deti. Aj pre učiteľku Annu Slezákovú je, napriek jej tridsaťročnej praxi, takýto žiak novou skúsenosťou. "Je pre mňa taký istý žiak ako ktorýkoľvek iný," hovorí jeho učiteľka.
Okrem školy zvláda Milanko aj plávanie, ktoré mu pomáha spevňovať svalstvo. A aj keď slovenskí lekári jasne povedali, že pre Milanka po troch operáciách dolných končatín už viac urobiť nemôžu, rodičia sa nevzdávajú. "Chceli by sme, aby aspoň poriadne chodil," vysloví mama smelé želanie. (tasr)
