Prvého muža Národnej banky Slovenska nominujú tradične politici. Na snímke je záber z koaličnej rady začiatkom decembra, kde sa rozhodlo o Šramkovi. Návrh v piatok schválili poslanci. FOTO - TASR
V piatkovej voľbe guvernéra a prebiehajúcej voľbe viceguvernéra centrálnej banky zatiaľ nebola verejnosti predložená žiadna vízia NBS aj napriek očakávaným veľkým zmenám v najbližších rokoch. Existujú oblasti, kde centrálna banka plne nevyužívala svoj jedinečný potenciál. Príkladom je zlepšenie kvality rozhodovania a podpora zdravej hospodárskej politiky cez bližšie skúmanie reforiem.
V oblasti menovej politiky bude čoraz zreteľnejší tlak na zlepšovanie ekonomických analýz, bližšie sledovanie diskusie o hospodárskej politike a podporovanie ekonomických reforiem. Pri čoraz väčšom zadlžovaní sa obyvateľstva a úveroch podnikom bez štátnych garancií bude ekonomika oveľa citlivejšie reagovať na zmeny úrokových sadzieb.
NBS by sa mala pozerať dopredu
Hospodárstvo už nebude čeliť takým veľkým ekonomickým šokom, ktoré uľahčovali odhadnutie smeru vývoja cien, kurzu alebo rastu. Navyše, zmena úrokových sadzieb vplýva na ekonomiku vždy s časovým oneskorením. Preto by sa mala menová politika zamerať viac na zmeny v očakávaniach vývoja a nie na analyzovaní súčasného stavu. To si vyžaduje vedieť čo najpresnejšie odhadnúť budúcnosť.
Z tohto dôvodu by sa mala menová politika meniť z doterajšieho "pocitového" eklektického riadenia na viac sofistikované využívajúce moderné ekonomické znalosti. Všeobecne sa za veľkú slabinu NBS aj v regionálnom porovnaní považuje jej súčasná kapacita ekonomického výskumu. Ona bude kľúčová pri tvorbe optimálnych menových rozhodnutí, ako aj pri získaní dôveryhodnosti v očiach verejnosti.
Doterajšie veľmi vysoké inflačné očakávania verejnosti na úrovni od 16 do 18 percent nie sú dobrou vizitkou inflačnému cieľovaniu banky, ktoré má za cieľ práve nastavovanie reálnych očakávaní obyvateľstva. Vstup do ERM II, ako aj príprava na členstvo v eurozóne paradoxne znamenajú väčšie nároky kladené na menovú politiku, ktorá je v súčasnosti často nesprávne pokladaná za menej dôležitú. Práve v tomto období budú finančné trhy obzvlášť citlivé na každý prešľap. Poučným príkladom je Maďarsko, kde aj pre zlú komunikáciu krajina musela čeliť zvýšeniu úrokových sadzieb nad 12 percent a byť svedkom veľkej rozkolísanosti forintu.
Treba dohliadať aj na zdravé banky
V oblasti bankového dohľadu bude výzvou usledovať kvalitu pôžičiek v prostredí "umelo" nízkych reálnych úrokov, ako aj známok prehrievania v najbližších rokoch. Tvorba bublín na trhu aktív by totiž mohla priniesť spľasnutia a možné uvrhnutie ekonomiky do recesie spôsobenej neochotou bánk požičiavať.
Pri dohľade ostane kľúčové, aby bola NBS nezávislá od hráčov na trhu a nepodliehala tlakom záujmových skupín. V prípade slovenských bánk môže byť jedným zo signálov problémov aj odrezanie obchodovania trhu od danej banky. Pri zahraničných vlastníkoch budú problémy ťažšie rozoznateľné. Problémom môžu byť napríklad krátkodobé kontrakty zahraničných manažérov, resp. prehnane agresívne ciele vo forme trhových podielov namiesto zisku. Aj vzhľadom na rozšírenie oblasti dozorovania na celý finančný trh by mal byť bankový dohľad schopný razantných rozhodnutí, ak si to bude situácia vyžadovať.
Prestávame byť tranzitívnou ekonomikou
Zavedenie eura sa blíži, dôležitosť fiškálnej politiky teda bude rásť. A práve strednodobé zdravie hospodárskej politiky bude úzko závisieť od kvality a intenzity reforiem. Bolo by zrejme chybou, keby sa centrálna banka nezaujímala o reformy daní, dôchodkov, trhu práce, zdravotníctva alebo vzdelania. A preto by mala podrobne skúmať, ako aj podporovať reformy, ktoré vyhodnotí ako zdravé, a naopak, namietať proti odklonom alebo stagnácii reforiem.
Slovensko už totiž členstvom v Európskej únii a Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj stráca nálepku tranzitívnej ekonomiky, a to skomplikuje situáciu neziskovým organizáciám, ktoré doteraz často presadzovali a podporovali reformy. Takisto technická pomoc od Medzinárodného menového fondu, ako aj Svetovej banky sa preorientuje ďalej na východ.
Centrálnu banku treba "odkonzervovať"
V neposlednom rade zmena postavenia NBS si vyžaduje aj zmenu nastavenia správnej kapacity inštitúcie. Menej, ale oveľa lepšie motivovaných zamestnancov by mohlo znamenať zvýšenie kvality produktu za stabilnú alebo nižšiu cenu. Personálna politika by sa mala oveľa viac priblížiť privátnemu sektoru, aktívnejšie brániť odchodu odborníkov a "odkonzervovať" túto inštitúciu.
Treba len súhlasiť s poľským guvernérom, ktorý na návšteve Slovenska povedal, že vidí zmenu úloh banky po členstve v eurozóne (mimo bankového dohľadu) na väčší dôraz kladený na zlepšenie analytickej kapacity, ako aj na zlepšenie ekonomického povedomia krajiny a pomoc reformám.
Autor: JÁN TÓTH(Autor je hlavným ekonómom ING Bank)
