Značka sa objavila v októbri 1990 na zjazde pôvodnej komunistickej strany, ktorá prijala nový názov KSS-SDĽ. V januári 1991 prvá časť názvu vypadla úplne. Po preregistrácii časti členov vznikla nová SDĽ Petra Weissa, nespokojenci obnovili KSS.
V roku 1994 v predčasných voľbách SDĽ takmer prepadla, keď jej koalícia Spoločná voľba získala len o desatiny percenta viac hlasov, ako nutne potrebovala na vstup do parlamentu. Weiss pri 10. výročí založenia SDĽ pre SME povedal, že do konca života bude ľutovať, že v roku 1994 uveril výskumom volebných preferencií a trval na predčasných voľbách.
V roku 1996 už Weiss nedokázal uhájiť predsednícke kreslo a vystriedal ho veľvyslanec na Ukrajine Jozef Migaš. Po kľúčových voľbách v roku 1998 SDĽ vytvorila vládnu koalíciu s SDK, SOP a SMK. Čoskoro si získala povesť strany, ktorá bola síce v koalícii, ale správala sa ako opozičná. Viacerí jej členovia "lietali" v klientelistických škandáloch a predseda parlamentu Migaš sa ešte viac preslávil neobratnými vyjadreniami.
V roku 1999 opustil stranu Robert Fico, ktorý rok predtým ako najväčší favorit záhadne odstúpil z boja o post predsedu. Jeho odchod mal aj komické momenty. SDĽ ho ohlásila, Fico ho však poprel.
V novembri 2001 na čele SDĽ, ktorej prudko klesali preferencie, Migaša nahradil minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Výmena však nepriniesla zmenu preferencií. Po prehratých voľbách v roku 2002 Koncoša vystriedal Ľubomír Petrák, ktorý sa napokon rozhodol zlúčiť stranu so Smerom.
Sociálnodemokratická alternatíva
Bola produktom rozporného vývoja v SDĽ tesne pred poslednými voľbami. Vytvorilo ju jadro ľudí, ktorí mali povesť tzv. reformného krídla SDĽ - Peter Weiss a Brigita Schmögnerová. Čoskoro sa pridal i Milan Ftáčnik.
Povelom na ich odchod z SDĽ sa stal návrh na odvolanie ministerky financií Schmögnerovej. Kritika sa zniesla na Koncošovu "družstevnú demokraciu", podľa ktorej mala vládnuť politika nad argumentami. Koncošovi sa vyčítalo aj koketovanie s HZDS, čo však popieral.
Nádej sklamaným voličom mala dať SDA. Ustanovujúci snem mala v apríli 2002 a predsedom sa stal Ftáčnik. Strana dopredu povedala, že by nechcela vládnuť s HZDS, SNS a komunistami. Sľubovala prácu ľuďom, bezplatné vzdelanie či dekriminalizáciu marihuany. Líder volebnej kandidátky Peter Weiss si želal vo voľbách podporu okolo 200-tisíc ľudí. Napokon však strana nedosiahla potrebných 5 percent na vstup do parlamentu. Získala 51 649 hlasov, teda 1,79 percenta.
Sociálnodemokratická strana Slovenska
Hlásila sa za pokračovateľku sociálnej demokracie z čias Uhorska a medzivojnového Československa a právnu nástupkyňu Československej sociálnej demokracie, pôsobiacej na Slovensku v rokoch 1947-1948. Obnovujúci zjazd bol 3. februára 1990 v Bratislave. Prvým predsedom sa stal Ivan Paulička, od apríla toho istého roku bol šéfom Boris Zala, ktorý je dnes poslancom Smeru. Po Zalovi nastúpil na krátky čas do čela sociálnej demokracie Alexander Dubček, po jeho smrti do kresla predsedu zasadol Jaroslav Volf.
SDSS v ponovembrovej histórii nikdy nedosiahla výraznejšiu podporu. Volfovi sa však podarilo dostať jej zástupcov do parlamentu ako súčasť zoskupenia Slobodná voľba či SDK. Od roku 2001 do mája 2003 sa v predsedníckej funkcii vystriedali Ľudomír Šlahor a Peter Baráth, potom sa opäť stal predsedom Volf. (sp)
