
Juhoafrický internetový milionár Mark Shuttleworth (28) strávi v apríli osem dní na vesmírnej stanici ISS ako druhý vesmírny turista v dejinách.
FOTO - REUTERS
Shuttleworth, ktorý dosiahol internetové šťastie v garáži svojich rodičov v Kapskom Meste, sa stane v apríli budúceho roku druhým kozmickým turistom na svete. Ako člen trojčlennej posádky odštartuje k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Zatiaľ hrdo sedí v modrej kombinéze v ruskom stredisku na výcvik kozmonautov vo Hviezdnom mestečku, kde sa pripravuje na kozmickú výpravu. Stále vraj nemôže uveriť, že sa mu splní chlapčenský sen. „Je to niečo, po čom som túžil od čias, kam až moja pamäť siaha. Musel som sa štipnúť, aby som sa ubezpečil, že je to skutočnosť,“ hovorí agentúre Reuters.
„Normálny“ kozmonaut
V ISS bude milionár spolupracovať s dvomi ďalšími členmi posádky. Na stanicu ho spolu s ruským kozmickým veteránom Jurijom Gidzenkom a Talianom Robertom Vittorim vynesie ruská raketa Sojuz, v ktorej bude Sthuttleworth sedieť na sedadle vpravo. „Absolvujem plný kozmický tréning,“ konštatuje a dodáva, že to znamená lekársku a vedeckú prípravu a aj výučbu ruštiny. „Je to niečo iné, než prísť k okienku, kúpiť si lístok a vyliezť hore. Človek musí byť súčasťou posádky,“ vyhlasuje Shuttleworth.
Priekopník vesmírnej turistiky, americký boháč Dennis Tito vyvolal nedávno spor medzi ruskou kozmickou agentúrou a americkou NASA. NASA sa obávala, že Titova neskúsenosť môže ohroziť let i dosiaľ nedokončenú vesmírnu stanicu. Shuttleworth tvrdí, že jeho výprava nebude taká sporná ako májová expedícia Dennisa Tita. „Náš let bude úplne iný. Podľa plánu budem vlastne kozmonautom, to znamená, že absolvujem kompletný lekársky i kozmonautický program,“ hovorí. „O tom, či mám, alebo nemám kvalifikáciu na let, sa vôbec nediskutuje.“
Shuttleworth dosiaľ novinárom neoznámil, koľko za kozmickú cestu zaplatí. Organizácia Space Adventures z Arlingtonu vo Virgínii, ktorá obe kozmické výpravy usporiadala, citovala jedného ruského činiteľa, že Shuttleworthova „letenka nebude o nič lacnejšia, než zaplatil Tito“. Jeho stála expedícia 20 miliónov dolárov.
A čo takto vesmírne hotely?
„Usilovne som sa snažil ukázať, že tento typ kozmického programu, financovaný zo súkromných zdrojov, môže byť prínosom ako pre partnerov v ISS, tak pre tradičné kozmické agentúry aj pre rodiaci sa súkromný sektor,“ povedal Shuttleworth. Ako je vidieť, ani on nie je odolný proti zvodom rozsiahlej kozmickej turistiky. A čo takto hotely vo vesmíre? Rozsiahla kozmická turistika by podľa neho podporila technický pokrok, ale deň, keď si môžeme kúpiť letenku do vesmíru, je vzdialený celé roky. „Ak sa chcete pozrieť tam hore, vyjde vás to poriadne draho,“ pripúšťa. Ale náklady budú rýchle klesať: „Je to otázka piatich až pätnástich rokov.“
Shuttleworth tvrdí, že ho neodrádza ani vidina stiesnených životných podmienok alebo kozmické „morské choroby“. „Čo ma však trochu znervózňuje, je pomyslenie na štart a návrat,“ hovorí. „Sú v tom skryté obrovské sily, ste na hrane technológie, siahnete si na samé hranice inžinierstva. A nemusí to vyjsť.“ (čtk/reuters)