Schmögnerová a poďakovala poslancom.
Príjmy štátu majú dosiahnuť 219,97 miliardy a výdavky 257,97 miliardy korún. Po zohľadnení hospodárenia všetkých štátnych inštitúcií vykáže Slovensko schodok 36,8 miliardy.
Je to o jednu miliardu viac, než navrhla vláda, ale len minimálna časť z toho, koľko poslanci počas niekoľkodňovej rozpravy navrhli. Miliarda navyše sa rozdelí najmä medzi školstvo, zdravotníctvo a krajské úrady. Poslanci odmietli pridať poľnohospodárom, obrane, rozhlasu aj televízii.
Bez výraznej podpory ostali návrhy poslanca Tatára, ktorý chcel ako jediný výdavky štátu znižovať.
Podoba štátneho rozpočtu sa príliš neodlišuje od minulých rokov. Najviac sledovaný ukazovateľ - schodok všeobecnej vlády voči HDP bude 3,5 percenta, vlani bol 3,9 percenta. Niektorí ekonómovia však upozorňujú, že vláda nevykazuje skutočnú výšku mínusového hospodárenia, ktorá môže byť až dvojnásobne vyššia.
Vysoký deficit pripisujú predvolebnej neochote vlády robiť reformy, ktoré by uľahčili štátnemu rozpočtu. Ministerka sa proti podozreniam z rozhadzovačnosti ohradila: „Môžeme sa pokojne pozrieť do zrkadla.“
Poslanec Jozef Brhel z HZDS povedal, že vláda ani týmto rozpočtom nepotvrdila svoje reformné predsavzatia. „Neustále sa zvyšuje rozdiel medzi tými výdavkami štátneho rozpočtu, ktoré sú kryté výberom daní, ciel a poplatkov, a výdavkami, ktoré sú kryté mimoriadnymi odvodmi alebo výnosmi z privatizácie a úvermi. Riziká sú aj v príjmovej časti. Nemyslím si, že HDP bude rásť podľa plánu, a platí to aj pre výber daní. Ani deficit nebude 37, ale 52 miliárd korún,“ povedal Brhel.
Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš tvrdí, že príjmy a výdavky sú odhadnuté reálne. „Je pravda, že v minulých rokoch boli príjmy podhodnotené. Môžeme debatovať, či je deficit 3,5 percenta, alebo 3,9 percenta. Podstatné je, že deficit štátneho rozpočtu je predpokladom udržania ekonomickej stability a pokračovania v štrukturálnych reformách,“ povedal Mikloš.
Schodok verejných financií sa považuje za najdôležitejšie číslo z celého rozpočtu a niektorí ekonómovia spochybňujú, že ho vláda vyrátala správne. Po zarátaní štátnych garancií a výdavkov na ozdravenie bánk by skutočný mínus vo verejnom hospodárení bol dokonca šesťpercentný.
Vysoká hodnota schodku je podľa analytikov výsledkom neochoty k reformám v sociálnom systéme, školstve a zdravotníctve. Práve týmto odvetviam poslanci opäť pridelili viac peňazí, ako na ne vyčlenila vláda.
Schodok by bol ešte vyšší, lebo poslanci odmietli plánované zníženie štátnych prémií, ale vyrovnali to zvýšením spotrebnej dane z cigariet.
Na druhej strane však parlament odmietol drvivú väčšinu ďalších návrhov, ktoré zvyšovali schodok. Bez podpory zostali pokusy o zvýšenie dotácií do poľnohospodárstva aj o výrazný posun v poistnom, ktoré platí štát. Poslanci zamietli aj Langošov návrh na miliardový rast výdavkov na obranu. Tajná služba bude hospodáriť s pôvodne navrhovaným rozpočtom 991 miliónov korún, peniaze navyše nedostane ani Národný bezpečnostný úrad.
Autor: jj, sp
