Londýn/Bratislava 11. decembra (TASR) - Sedemdesdiatpäť rokov uplynulo dnes od narodenia Johna Jamesa Osborna, významného britského dramatika, prvého z generácie tzv. "mladých rozhnevaných mužov" 50. rokov minulého storočia. Osborne zomrel v roku 1994.
Narodil sa 12. decembra 1929 v Londýne ako syn reklamného textára. Študoval na Belmont College v Devone, v 16 rokoch bol však z tejto školy vylúčený. Mladý Osborne začal potom pracovať v divadle ako asistent réžie a herec.
Pokúšal sa aj sám písať divadelné hry, prvé napísal v spolupráci s inými autormi. Dve z nich Diabol v nej (The Devil Inside Her) a Osobný nepriateľ (Personal Enemy) sa presadili v oblastných divadlách ešte pred uvedením prelomového titulu Obzri sa v hneve (Look Back in Anger, 1956) v novoformujúcom sa súbore English Stage Company v londýnskom Royal Court Theatre.
Spoločnosť vedená umeleckým režisérom Georgeom Devinom videla v hre pozoruhodnú zúrivú výpoveď o novej povojnovej skutočnosti a vybrala si drámu do svojho úvodného repertoáru.
Recenzie boli najskôr zmiešané, ale Kenneth Tynan najvplyvnejší kritik svojej doby, hru pochválil s komentárom: "Nemohol by som milovať nikoho, kdo by si neprial vidieť Obzri sa v hneve. Je to najmladistvejšia hra tohto desaťročia." Jej uvedenie malo výrazný komerčný úspech, neskoršie bola inscenovaná vo West Ende, na Broadwayi a následne sa dočkala filmovej podoby v hlavnej úlohe s Richardom Burtonom.
Ďalšia Osbornova hra Komik (The Entertainer, 1957), bola uvedená v Royal Court v hlavnej úlohe s Laurencom Olivierom. Luther (1961) a Neprípustné svedectvo (Inadmissible Evidence, 1964) boli diela, které ako silný efekt využívali Osbornove charakteristické rétorické jedovatosti, a splietali príbehy zložitosťou a viacznačnosťou.
Môj vlastenec (A Patriot for Me, 1965) hovorí o 18. storočí ako o "storočí homosexuality" a zobrazuje praktiky divadelnej cenzúry za vlády lorda Chamberlaina.
Nasledujúca hra Hotel v Amsterdame (A Hotel in Amsterdam, 1968) bola výrazne podcenená pre zjavnú konvenčnosť. Pocit ľahostajnosti (A Sense of Detachment, 1972) bola omnoho menej konvenčná, no pre jej nové avantgardné postupy zdôrazňujúce Osbornove sociálne vízie sa jej dostalo výsmechu.
Osbornova tvorba nebola v 70. rokoch dlho uvádzaná v Royal Court a jeho kvalita upadala. Posledná hra Deja Vu (1991), pokračovanie Look Back in Anger už nemohla naviazať na Osbornov počiatočný úspech. Popri divadelných hrách napísal Osborne aj niekoľko scénárov, predovšetkým adaptácií svojich vlastných diel.
V roku 1963 získal Oscara za adaptáciu Toma Jonesa. Hral v niekoľkých filmoch, napríklad Get Carter (1971), Tomorrow Never Comes (1978) a Flash Gordon (1980)). V priebehu posledných desiatich rokov svojho života Osborne dostal veľa ocenení za dvojdielnu autobiografiu Človek lepšieho postavenia (A Better Class of Person, 1981) a Takmer džentlman (Almost a Gentleman, 1991).
Osbornova tvorba výrazne ovplyvnila britské divadlo. Zomrel v roku 1994 na komplikácie spôsobené dlhodobou cukrovkou.
TASR - Dokumentačná redakcia jt dem
