"Túto knihu mám doma až v dvoch jazykoch - v slovenčine aj češtine. Podľa mňa je to kľúčové dielo dvadsiateho storočia, posúva poviedku do nových súvislostí a otvára nové obzory pre literatúru. Borges ovplyvnil veľa autorov, ktorých mám rád, svetových aj slovenských. Knihu odporúčam aj preto, že je veľmi svieža a novátorská," hovorí spisovateľ Pavol Rankov o najnovšom titule Svetovej knižnice SME Brodiho správa (preklad Vladimír Oleríny, jazyková úprava Gabriela Magová).
FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
Nie vždy vzbudzoval Borges so svojou slepotou súcit. Rozhodne nie u svojho umeleckého súputníka, hluchého filmára Luisa Buňuela. "Nemám veľmi rád slepcov, ako väčšina hluchých," píše Buňuel vo svojej knihe spomienok Do posledného dychu (prvýkrát vyšla v roku 1982).
"Medzi všetkými slepcami sveta je jeden, ktorého nemám veľmi rád, Jorge Luis Borges. Je to, samozrejme, veľmi dobrý spisovateľ, ale svet je plný dobrých spisovateľov. Navyše, nikoho si nevážim len preto, že je dobrý spisovateľ. Treba mať iné prednosti. A Jorge Luis Borges, s ktorým som sa dvakrát alebo trikrát stretol pred šesťdesiatimi rokmi, sa mi zdá dosť arogantný a samoľúby. Vo všetkých jeho vyhláseniach je čosi doktorského (sienta cátedra, ako sa hovorí po španielsky) a exhibicionistického. Nemám rád reakčný tón niektorých jeho výrokov ani jeho pohŕdanie Španielskom. Krasorečník ako mnoho slepcov. Nobelova cena sa vracia ako obsesia v jeho odpovediach novinárom. Je úplne jasné, že sa mu o nej zdáva," hovorí Buňuel.
Svoje rozprávanie o slávnom spisovateľovi Buňuel však predsa len ukončuje zmierlivo: "Je, samozrejme, celkom dobre možné, že by som úplne zmenil názor, keby som sa s Borgesom ešte niekedy stretol." (kk)
