"Asi nikam nejdem, bolí ma rameno. Je presilené, potrebuje oddych," povzdychol si Ľuboš Križko po jednom z tréningov v bazéne banskobystrickej Dukly. Napokon si to rozmyslel a o tri týždne plával na európskom šampionáte vo Viedni svoje prvé finále v kariére. Postúpil doň včera večer ako šiesty najrýchlejší slovenským rekordom 24,85, o dve stotiny sekundy lepším, než aký dosiahol minulý mesiac na mítingu v Brne. Po desiatom mieste na rovnakej trati na októbrových MS v americkom Indianapolise ďalší úspech 25-ročného Trenčana.
Aj Križko sa čudoval. I tešil. Už po ranných rozplavbách žartom nadhodil, že do Viedne šiel len na výlet. "Som prekvapený, aké časy plávam. Cítim sa zle, mám toho plné zuby, ale som rýchly. Možno aj preto, že vôbec nie som nervózny. Ani som si nedával žiadne ciele. Už rozmýšľam o Vianociach, neviem sa dočkať lyžovačky," vravel uvoľnený Križko.
Ani keď v rozplavbách dosiahol štvrtý najlepší čas (24,89) na finále nepomýšľal. "Som realista. Plával som na úrovni svojho maxima, kdežto tí, čo sú za mnou, budú večer určite rýchlejší," konštatoval triezvo náš aténsky olympionik. Mýlil sa. Boli, ale len dvaja a Ľuboš si hodinu a pol po semifinále vyskúšal ako chutí boj o medaily. "Na to, že som tu nemal byť, je to dobré, nie?" vravel "Brko", ako ho v klube všetci volajú. "Aj rameno drží, čo je potešujúce. A každý výkon pod 25 sekúnd je už dobrý čas. Po každom sa mi nálada o čosi zlepší."
Dvadsaťpäťsekundovú hranicu pokoril aj vo finále, hoci už nezrýchlil. Čas 24,98 mu vyniesol konečné 7. miesto. "To ma netrápi, že som sa o jednu priečku oproti semifinále pohoršil. Veď to bolo znovu pod 25 sekúnd. Mal som z neho asi zo všetkých troch dnešných štartov najlepší pocit. A je z toho najhorší čas. Taká je však päťdesiatka. Nikdy neviete, ako to dopadne." (rh)
