16-tisíc metrov štvorcových z tejto budovy patrí Národnému múzeu súčasného umenia. FOTO - ČTK
Palác sa začal stavať v roku 1984 na pokyn komunistického diktátora Nicolae Ceaušesca. Mal to byť symbol jeho moci. V rámci výstavby sa zničilo osemnásť kostolov a na ploche jedného kilometra štvorcového sa zdevastovala veľká časť historického centra.
"Dúfame, že sa nám podarí vyhnať diabla z týchto priestorov. Dávam tomuto miestu šancu. To, že premiér Adrian Nastase situoval múzeum sem, je veľmi dobrý nápad," vyjadrila sa k duchu miesta, ktoré je dodnes symbolom komunistického režimu, hlavná kurátorka múzea Ruxandra Balaciová.
Múzeum získalo za štátne peniaze, ktoré boli investované do nákladnej rekonštrukcie, priestory zadného krídla budovy s veľkosťou asi 16-tisíc metrov štvorcových. Svojíim výstavným programom sa okamžite zaradilo na medzinárodnú umeleckú scénu. Svedčí o tom aj zvolenie riaditeľa, ktorým je skúsený fotograf a teoretik Mihai Oroveanu a Ruxandry Balaciovej, ktorej meno rezonuje najmä v zahraničnej propagácii rumunského súčasného umenia, ale aj zloženie rady múzea.
Tu sa stretli mená svetovej umeleckej scény, akými sú riaditeľ Casina Luxemburg Enrico Lunghi, riaditeľ Kunsthalle Fridericianum v Kasseli René Block, či jeden z riaditeľov Palais de Tokyo v Paríži Nicolas Bourriaud.
Od utorka sa v MNAC-e prezentuje české umenie nových médií a videoartu Frisbee. Ide už o šiestu výstavu, ktorá sa paralelne koná v obrovských priestoroch paláca. Napriek rastúcej prestíži v odborných kruhoch sa múzeum stretáva so základnými problémami.
"Každý deň sa pýtam, prečo moji mladí a schopní kolegovia s tak ponižujúcimi platmi znovu prichádzajú do práce, prečo neopustia krajinu so získanými zahraničnými štipendiami. Obeť a všeobecný pocit nezmyselnosti robí z rumunského kurátora tajomstvo," vyjadrila sa k finančnej situácii múzea Balaciová. (kop)
