by v nej mali byť aj dve náboženské strany. Izraelskí komentátori z pravicovej aj liberálnej tlače sa zhodli v jednom: Ariel Šaron vie ako na to, hlavne ak je v strese.
Šaron očakáva, že novú vládu o desať dní predstaví v Knessete. Jedinou známou prekážkou jej zostavenia by mohlo byť dnešné stretnutie labouristov, ktoré má poveriť predsedu strany Šimona Peresa, aby začal rokovania. Peres do vlády chce ísť, v strane však silnie opačný názor. Predstavuje ho Peresov vyzývateľ na miesto šéfa strany Ehud Barak.
Labouristi nie sú v dobrej situácii. Na jednej strane im ich politická minulosť velí podporiť Šaronou vládu a jeho plán na odchod z Gazy. Na druhej sú tu ich voliči a reštriktívny návrh štátneho rozpočtu, ktorý Šimon Peres označil za príklad "svinského kapitalizmu".
Nedá sa preto vylúčiť, že vláda síce vznikne, ale môže sa aj skoro rozpadnúť. Je dosť možné, že labouristi ju opustia v momente, keď sa skončí evakuácia Gazy. Napokon, labouristi so Šaronom vo vláde už boli. Trvala len dvadsať mesiacov a skončila sa pre hádku o financovaní židovských osád.
Napriek tomu je to, že Šaron získal podporu vlastnej strany pre rozšírenie koalície o ľavicu, víťazstvom a šancou, že do leta nebudú v Gaze osadníci, ani vojaci. Premiér čelil odporu takzvaných rebelov v Likude, ktorí širokú koalíciu z ideologických dôvodov nechceli. Pre nich a väčší pocit istoty do vlády priberie aj náboženské strany: kabinet viac vyvážia doprava a zabezpečia dojem skutočnej národnej jednoty. No bude musieť od nich dostať súhlas, že podporia odchod z Gazy.
